FOTO - ARCHÍV
Austrálska cesta bola jeho prvou za hranice USA.
Samotár či blázon?
Syn nemeckého otca a českej mamy bol od detstva uzavretý. Neznášal veľkú spoločnosť, bol tvrdý k sebe a nedôverčivý k okoliu. Prechádzal sa zamračený a zamyslený. Všetko pozoroval, stojac opodiaľ. Na tréningoch bol verný svojej povahe. Sólový jazdec či blázon? Pripravoval sa sám. V spoločnosti imaginárnych súperov. Predstavoval si preteky. Na ploche mal položené značky "neviditeľných", ktoré si posúval. Hádzal šesťkrát ako na súťaži. Po každom pokuse sa išiel pozrieť, kohože to prekonal. "Som na druhom, treťom mieste?" rozmýšľal a tváril sa, že súťaží pred plnými tribúnami.
Do Melbourne 1956 odchádzal 193 cm vysoký mladík s titulom stredoškolského majstra USA a výkonom najlepšieho zo študentov prvých ročníkov univerzít. Al chodil na kansaskú. S touto vizitkou prekonal v Austrálii jasných favoritov - Taliana Consiliniho a krajana Gordiena. Po súťaži vyhlásil: "Neodídem z diskárskeho kruhu, kým nezískam päť zlatých," a novinári neveriacky krútili hlavami - čo si to ten chlapec namýšľa. A pritom bol Oerter prorocky tak blízko.
Do olympijských hier v Ríme 1960 chýbalo pár mesiacov. Neopatrný vodič kamiónu vo veľkej rýchlosti v zákrute vletel do osobného auta. Šoféroval ho Oerter. Skončil dolámaný v nemocnici s ortieľom lekárov - tri mesiace bez pohybu na lôžku. Mesiac pred olympiádou už hádzal. V Ríme zvíťazil.
Povolanie malo prednosť
V roku 1960 skončil Al univerzitné štúdium v Kansase. V otázke, čo ďalej, sa jednoznačne rozhodol pre povolanie. Nie hocijaké, ale vysoko špecializované.
Oerter bol dlhé roky newyorským programátorom počítačových strojov mesačných sond, rakiet, modulov v rodiacom sa Národnom úrade pre letectvo a kozmonautiku (NASA). Vedel, že od šéfov nedostane viac voľna než pár týždňov neplatenej dovolenky. Svoju tréningovú pantomímu si chodil odohrať na malé ihrisko longislandského internátu, kde začínal.
Pred tokijskou olympiádou prekonal štyrikrát svetový rekord. Trápil ho však zaseknutý nerv v krčnej chrbtici. Z dvoch uterákov a koženého opasku si urobil akýsi obojok, ktorý udržuje hlavu v pomerne bezbolestnej polohe. Aby nebolo všetkého nešťastia dosť, tesne pred súťažou Oerter spadol a narazil si rebrá.
Diskárske súboje sa väčšinou rozhodujú skôr než v piatich pokusoch. Zrazu som si spomenul na svoju tréningovú hru. Povedal som si, že to skúsim. Nikoho som nevnímal. Bol to dobrý recept," spomína Al na tretie zlato.
Aj v Mexiku 1968 hádže s korzetom, ktorý spevňuje krk. "Musel som sa sústrediť na jeden hod. Správny vietor mi zafúkal pri treťom. Opäť mi pomohol môj štýl prípravy," hovorí Oerter vo svojej autobiografii o poslednom olympijskom triumfe. Nemal byť však záverečný, dal slovo o piatich víťazstvách na OH.
Osobný rekord na staré kolená
Alfred Oerter mal na svojej drevenej poličke v newyorskom byte štyri zlaté. V marci 1971 však sčista-jasna vyriekol: "Vzdávam to." Diskár bol rýdzim amatérom a romanticky trval na tejto forme športu. V období mníchovskej olympiády 1972 bola coubertinovská myšlienka v tomto smere skutočne už iba na papieri. Oerter sa s tým nevedel zmieriť, navyše prežíval zložité dni v súkromí. Rozviedol sa a znovu sa oženil.
Svoj sen však dosnívať chcel. Do diskárskeho sektora sa vrátil. V roku 1980 si utvoril senzačný osobný rekord 69,46 m. Dosiahol ho v 43 rokoch! Na moskovskú olympiádu však nešiel, USA hry bojkotovali. Oerter sa nevzdával. Náčinie mu stále lietalo ďaleko, chcel sa zúčastniť na americkej kvalifikácii pred OH 1984, hoci mal štyridsaťsedem. Asi by obstál, ale zranil si achilovku.
Oerterove olympijské triumfy
1956 - Melbourne
1. Oerter (20 rokov - USA) - 56,36 , 2. Gordien (34 - USA) - 54,81
1960 - Rím
1. Oerter (23) - 59,18, 2. Babka (28 - USA) - 58,02
1964 - Tokio
1. Oerter (28) - 61,00, 2. Daněk (Československo - 27) - 60,52
1968 - Ciudad de México
1. Oerter (32) - 64,78, 2. Milde (34 - NDR) - 63,08, 3. Daněk (31) - 62,92
"Budem sa hrať na niečo, čo mi chýba. Vžijem sa do úlohy hrdinu, ktorý stráca pôdu pod nohami, ale dokáže sa chytiť slamky. Využijem šancu a zvíťazím."
Alfred Adolph (Al) Oerter, štvornásobný olympijský víťaz v hode diskom (1956 - 1968).
Rekord vyrovnal iba jeho americký krajan Carlton Frederick (Carl) Lewis na hrách olympiády 1984 - 1996 v diaľke. Americký vrhač i významný vedec sa včera dožil sedemdesiatin, o mesiac uplynie päťdesiat rokov od zisku jeho prvej zlatej na OH v Melbourne 1956.
