Jej manžela totiž klub zo slnečnej Kalifornie vymenil. Pravidlá v NHL sú také, že hráč proti tomu nemôže prakticky nič urobiť, musí sa aj s rodinou zbaliť a presťahovať.

Mnohí závidia rodine, partnerkám hokejistov peniaze, cestovanie po svete, kúsok slávy. Je závideniahodné byť manželkou hokejistu?

Ježišmária, nie! Ja už teraz hovorím mojej dcére, hoci má iba rok: Zarka, dúfam, že si nezoberieš športovca. Nemyslím to v zlom, mám perfektného manžela, no je rozhodne ťažké žiť s profesionálnym športovcom.

Už ste sa zmierili s tým, že vášho manžela vymenili z Los Angeles do Minnesoty?

Stále sa z toho neviem spamätať. Dozvedeli sme sa to, keď sme sa o pol druhej v noci vracali z grilovačky u Hossovcov. Palinovi zavolali a oznámili správu. Najprv sme si mysleli, že to je fór, ale nebol... Musela som vystúpiť z auta, aby som to rozdýchala. LA bola moja srdcovka, dodnes sa neviem preniesť cez to, že musím opustiť toto mesto.

Je to možno aj tým, že ste si zvykli na teplo a v Minnesote bude chladnejšie?

Vraj je tam veľká zima a často fúka vietor, takže veľká zmena oproti LA. Ale sú tam Marián Gáborík a Branko Radivojevič, takže Paľko bude mať pohodu.

Uvažovali ste o tom, že by ste tam nešli nastálo s rodinou?

To zase nie! Za svojím manželom pôjdem hocikam, aj na Sibír, len to budem odďaľovať, nech si to on omrkne a my pôjdeme za ním o mesiac. Malému Lucasovi musíme nájsť škôlku.

V Los Angeles ste potrebovali plavky, mohli ste si každý deň zaplávať, opaľovať sa. Do Minnesoty ste si už pribalili kožuch?

Ešte nie. Minule sme doma v Trenčíne otvorili skriňu, do ktorej som odpratala všetky zimné veci, keď sme sa dozvedeli, že ideme do LA. Nahádzala som ich do veľkých škatúľ a odložila. Teraz som nakukla, aby som zistila, ktoré sa mi zídu. Nedá sa nič robiť, malý sa aspoň bude môcť tešiť na sneh.

Ako ste žili v Los Angeles?

Manžel je desať rokov v NHL, no prvýkrát sme si kúpili dom, keď podpísal zmluvu s LA. Vyzeralo to, že tam zakončí kariéru. Mali sme menšiu vilu, takú bežnú, na maličkom pozemku. Boli v ňom len štyri izby, kuchyňa a malá terasa, ale veľmi dobre sa nám v ňom bývalo. Teraz sme si povedali, že v Minnesote už nebudeme kupovať dom. Len si niečo prenajmeme.

Dom už bol zariadený, alebo sami ste si ho zútulnili?

V St. Louis, kde sme žili na začiatku, sme mali vlastný nábytok. Ten sme si previezli do LA a teraz ho budeme zase sťahovať do Minnesoty. V Amerike máme všetko skôr praktické. Tam nie sme doma, takže nad zariaďovaním domu sme vôbec nerozmýšľali. Ak sme niečo potrebovali, išli sme do obchodu a kúpili sme to. Nič drahé alebo zvláštne. Keď sme si zariaďovali náš dom na Slovensku, dbali sme na každý detail. Úplne sme sa do toho vžívali, záležalo nám na tom. Obom sa nám páči moderný nábytok, ale aj vidiecky štýl. Dom v Trenčíne máme zariadený skôr vo vidieckom štýle, v Amerike zase moderne. Mne sa veľmi páčia staré veci, napríklad malé maľované obrázky. Tie aj zbieram. V starom nábytku, v starých veciach cítim dušu ...

Kde hľadáte tieto drobnôstky?

V Trenčíne existuje jeden malý obchodík, všetko, čo je v ňom, je ručne robené. Majú tam krásne veci, oveľa viac ma baví nakupovať tam, ako v kadejakých butikoch. A nakupovali sme všeličo aj v Amerike, tam bol veľmi dobrý výber takýchto doplnkov. Veľa vecí sme si aj odtiaľ doniesli domov na Slovensko.

Máte rovnaký vkus ako manžel?

V podste máme rovnaký vkus aj názory. Palino je perfektný tatko, iba v niektorých veciach ho musím krotiť: keď malý niečo chce, Paľko by mu zniesol aj modré z neba. Keď mu to vyčítam, tak mi povie, že malému chce vidieť úsmev na tvári. Takže ja musím byť tvrdšia.

Ako trávite dni, kým je manžel na cestách?

Máme dve malé deti, takže či v Amerike či doma, je to rovnaké - starám sa o ne. A v Amerike to mám sťažené, lebo nemám poruke rodinu. Raz mi v LA ochorela malá, potom aj synček a nakoniec aj ja a Paľo bol dva týždne na cestách a nikto z príbuzných nemohol priletieť a pomôcť mi. Bolo to otrasné, vtedy som preklínala celú Ameriku. V zámorí je človek na všetko sám, pretože chlapi majú svoj režim. Ešteže mám deti, a tie mi vyplnia čas. Bola som v Amerike už vtedy, keď som bola tehotná a bolo to ťažké - nemohla som pracovať, lebo som mala len turistické víza. Tento rok som veľmi na hokej nechodila, lebo deti nie sú zvyknuté na cudzích, preto sa ani veľmi nestretávala s manželkami ostatných hráčov. Len s priateľkou Ľuba Višňovského sme sa kamarátili.

Autor: KLÁRA URBÁNOVÁ