aj pri intenzívnom využívaní ustavične obnovuje. Napriek tomu, a napriek všeobecne známej nepriaznivej situácii v oblasti zásob tradičných palív, sa zatiaľ slnečná energia masovo nevyužíva.

Prečo ľudia nevyužívajú bohatstvo, ktoré im padá rovno z neba?

Za hodinu dopadne na zemský povrch 15-tisíckrát viac slnečnej energie, ako spotrebuje obyvateľstvo zeme za celý rok - takže by sa mohlo zdať, že ľudstvo má problém energie do budúcnosti vyriešený.

Slnko však poskytuje svoju energiu veľmi nerovnomerne počas rôznych ročných období a takisto rozdielne vo dne a v noci. Zachytávanie a skladovanie slnečnej energie je tiež investične náročnejšie ako spaľovanie fosílnych palív. Stopercentné pokrytie energetických potrieb obydlia slnečnou energiou si zatiaľ vyžaduje extrémne vysoké náklady, a preto sú stále potrebné doplnkové energetické zdroje. Toto sú hlavné dôvody, prečo väčšina ľudí stále pokladá solárne systémy za čosi, čo patrí do oblasti sci-fi. Sú medzi nami aj takí, ktorí sa prekonávania problémov neboja.

Slnečné kolektory na paneláku

V obytnom dome na Okružlicovej ulici v Šali, "vyrástli" slnečné kolektory. Svoje sídlo tam majú tri spoločenstvá vlastníkov bytov. Iniciátorom tejto investičnej akcie bol predseda jednej z nich, Karol Cvik.

"Na zhromaždení zástupcov bytových spoločenstiev a domových samospráv, na ktorom som sa zúčastnil asi pred rokom, hovoril zástupca Mestskej ekologickej teplárne, že na tepelné výmenníky bude možné nainštalovať predhrievanie teplej vody slnečnou energiou. Zdalo sa mi to ako veľmi rozumné riešenie a tak som sa toho hneď chytil," hovorí Cvik. "Išiel som teda za správcami nášho domu - za pánom riaditeľom Sokolom a technickým námestníkom pánom Hatvánim a tí mi vyšli v ústrety. V tom čase už boli slnečné kolektory namontované na domoch z neďalekého sídliska, tak som získal od tamojšej samosprávy kontakt na firmu, ktorá to pre nich robila. Bola to firma zo Šale a neskôr sme našli ešte jednu firmu z Nitry," hovorí predseda spoločenstva vlastníkov bytov Cvik.

Solárne panely šetria peniaze

Solárne systémy sa najčastejšie používajú na prípravu teplej úžitkovej vody, prikurovanie budov alebo ohrev vody v bazénoch. Pri príprave teplej vody môžeme slnečnými kolektormi ekonomicky prijateľným spôsobom ušetriť ročne priemerne 60 až 70 percent energie. Podiel solárnej energie samozrejme možno aj zvýšiť, ale potom investičné náklady na jednotku získaného tepla rastú exponenciálnym spôsobom. Ekonomicky zmysluplne sa solárnym zariadením nedajú zabezpečiť všetky energetické potreby rodinného domu na jeho vykurovanie. Solárne prikurovanie môže však kryť približne 15 až 30 percent ročných energetických potrieb stavby, ktorá je vybavená dobre odizolovaným nízkoteplotným vykurovacím systémom (podlahové, stenové alebo stropné vykurovanie).

Treba si zrátať, čo sa oplatí

"My máme systém len na predhrievanie teplej vody," hovorí Cvik. "Na vykurovanie by bolo potrebné podlahové kúrenie a to bez veľkého balíka peňazí nie je možné. Náš systém teplú vodu aj akumuluje v štyroch zásobníkoch s objemom 2000 litrov, ktoré boli vybudované v suteréne. Teplonosným médiom je nemrznúca zmes. Z mestského prívodu k nám prichádza studená voda s teplotou asi 14 stupňov a v mestskej výmeničke sa má ohriať na 55 stupňov. Ak nám ju solárne kolektory predhrejú, trebárs aj v zime, keď vyjde slniečko, čo len na 20 stupňov, už je tam spotreba energie o niečo menšia a my na tom ušetríme. S predhrievaním teplej vody slnečnými kolektormi sme začali v júni tohto roku. Zastihli sme tie najteplejšie dni a po dvoch mesiacoch sme mali úspory až 45 percent. V zime to bude určite nižšie číslo, ale projektanti systému predpovedajú, že ročne ušetríme na energii priemerne tridsať až štyridsať percent. To sú celkom slušné úspory."

Solárne systémy vyrába viacero firiem. Jednotlivé systémy rôznych výrobcov sa od seba mierne odlišujú, ale základný princíp získavania tepla je totožný. Výber a návrh solárneho vykurovacieho systému je výhodné prenechať spoľahlivej a skúsenej firme. Projektant by mal popri cene materiálu zohľadniť aj účel použitia a zodpovedajúcu kvalitu kolektorov a príslušenstva. Solárne zariadenie, ktoré chceme v našich zemepisných šírkach využívať celoročne, je najvhodnejšie orientovať na juh pod približne štyridsaťpäť stupňovým uhlom. Uhol môže byť menší, ak chceme systém viac využiť v letných mesiacoch a väčší ak ho chceme viac využiť v zime.

Cena a výber firmy

"Výber firmy bol jednoduchý," vysvetľuje Karol Cvik. "Zaslali nám cenové ponuky a my sme si vybrali tú výhodnejšiu. Pre celý dom, ktorý má 8 vchodov a 194 bytov, bol medzi cenovými ponukami rozdiel okolo 200 000 korún. Nitrianska firma nám navyše ponúkla kolektory od slovenského výrobcu skoro za polovičnú cenu ako jej konkurent. Investičné náklady sú síce dosť vysoké, ale mali sme vo fonde opráv našetrenú potrebnú sumu, takže obyvatelia nemuseli platiť nič navyše. Okrem toho bolo treba zaplatiť aj prípravné práce - v našom prípade to bola príprava technickej miestnosti na zásobníky. Túto časť projektu sme hradili Stavebnému bytovému družstvu, ktoré ju vykonalo. Ďalšou položkou je projektová dokumentácia - na tú treba rátať okolo 30 až 40 tisíc korún. Kolektory sú umiestnené na streche v štyroch blokoch po 10 kusov. Sú upevnené v stojanoch a naklonené tak, aby zachytávali čo najviac slnečného žiarenia. Orientované sú na južnú stranu."

Je pravda, že počiatočná investícia pri zaobstarávaní a montáži solárneho vykurovacieho systému nie je malá, ale až na pravidelné servisné prehliadky a občasnú výmenu kvapalného média, ďalšia prevádzka systému už nestojí ani korunu a teplo dodáva neustále. Očakávaná životnosť slnečných kolektorov je približne 25 až 50 rokov. Návratnosť investície závisí od druhu ohrevného média, ktoré sme solárnymi kolektormi nahradili - odhaduje sa však približne na 3 až 12 rokov. Pri očakávanom náraste cien energií sa však stáva takáto investícia ešte výhodnejšou.

Problémy s financovaním aj so susedmi

V Čechách aj v iných európskych krajinách je inštalovanie solárnych systémov určených na prikurovanie a celoročný ohrev teplej úžitkovej vody podporované zo štátnych fondov. Na Slovensku neexistuje zo strany štátu systematická podpora pre solárne systémy inštalované na domoch fyzických osôb. O možnej podpore pre právnické osoby, združenia a obce sa treba informovať vo firmách, ktoré solárne systémy navrhujú a poskytujú technické konzultácie a poradenstvo.

"Zavedenie solárneho predhrievania teplej vody má oproti iným veľkým rekonštrukčným akciám ako je zatepľovanie fasád alebo výmena okien oveľa kratšiu dobu návratnosti. Peniaze sa vám vrátia o tri, štyri roky - zatiaľ čo investície do zatepľovanie približne až za 10 alebo dokonca 15 rokov. V najbližšej budúcnosti by sme chceli požiadať Európsku úniu o preplatenie nejakej čiastky peňazí - len zatiaľ nevieme, kde a v ktorých dverách o to máme požiadať," dodáva Cvik.

Okrem technických problémov sa vo veľkých domoch musia aktéri rekonštrukčných prác boriť aj s problémami komunikačnými. Aj keď je myšlienka využitia alternatívnych energií nesporne ekologická a dlhodobo ekonomicky výhodná, veľa ľudí sa k nej stavia s nedôverou alebo dokonca odmietavo. Majú na to rôzne dôvody - napríklad nedôverujú novým technológiám, neveria v skorú návratnosť peňazí, alebo majú jednoducho úplne iné plány. Preto hrá pri projektoch pre veľké domy presviedčanie ľudí zvlášť dôležitú úlohu.

"V našom dome sú tri spoločenstvá vlastníkov bytov," vysvetľuje predseda Cvik. "Takže sme sa museli dohodnúť spolu s predsedami samospráv. Dať dokopy také veľké množstvo ľudí je vždy náročné. Veľa ľudí je apatických a tí, čo všetko najviac kritizujú, s ničím pri spoločnom diele nepomôžu. Mestskej ekologickej teplárni sa naše kroky tiež nepáčili, pretože ak si budeme vodu sami predhrievať, teplárni sa znížia príjmy."

Kde hľadať informácie o štátnych dotáciách

Európska únia podporuje využíavnie energie z obnoviteľných zdrojov - na finančné dotácie majú nárok pri splnení presne stanovených podmienok organizácie, ale aj občania. Na Slovensku sa o štátnu podporu pri zavádzaní takýchto technológií uchádzajú zväčša organizácie, aj keď naše predpisy nevylučujú fyzické osoby z radov žiadateľov.

Žiadosti o finančnú podporu zo strany štátu pri zavádzaní rôznych ekologických opatrení posudzuje Environmentálny fond, ktorého zriaďovateľom je Ministestvo životného prostredia SR.

Viac informácií o podmienkach poskytovania dotácií, o termínoch podávania žiadostí, aj príslušné formuláre nájdete na internetovej stránke Environmentálneho fondu.

Autor: INGRID KÁNTOROVÁ