Neskoré letné popoludnie, pred búrkou, takmer na samom kraji obce na Žitnom ostrove.
V záhrade neveľkého hnedého domu sedí domáci pán - režisér Peter Gerža. Víta nás spolu s manželkou Janou a nespratným labradorom Bonom. Ideme radšej dnu, pretože ťažké modrosivé oblaky sľubujú dážď.
Hneď neďaleko vchodu je osvetlená knižnica a pri nej pekná robustná čierno-hnedá stolička. "To je pamiatka, starožitnosť?" spytujem sa.
"Nie, kúpil som ju, lebo sa mi páčila. Tú mám na to, aby som si mal kde sadnúť, keď sa chcem obuť," usmieva sa domáci pán. Oproti vstupným dverám vedie schodisko na poschodie a vľavo je priestranná obývacia miestnosť spojená s kuchyňou.
Dom je podľa jednoduchého katalógového projektu, s niekoľkými úpravami. "Najprv sme uvažovali o niečom avantgardnejšom a manžel aj navštívil architekta, ktorého projekt nás v časopise zaujal, ale nakoniec sme dali prednosť overenému projektu," vysvetľuje Jana Geržová.
"Základom bola dispozícia do elka s veľkou miestnosťou na prízemí. A tú sme chceli preto, aby v nej bol dostatok priestoru na stôl, za ktorý by sa zmestila celá rodina," hovorí Peter Gerža. Za ručne hobľovaný tmavý stôl sa určite bez problémov zmestí viac ako desať ľudí. "Chcel som, aby bol absolútne jednoduchý a nie príliš rustikálny," dodáva.
Hnedá vyžaruje teplo
Vnútri panuje večerné prítmie, vonku sa už spustil lejak a francúzske okná prepúšťajú dnu zelené svetlo, ktoré sa odráža od marhuľových stromov. Izba je ladená v odtieňoch hnedej - béžové steny, temnohnedý teakový stôl a masívne kožené stoličky, terakotová keramická dlažba, čokoládovo sfarbený blok kozubovej steny. Prečo hnedá?
"Pretože vyžaruje teplo. Je to otázka citu, nie je tam žiadne racio. Páči sa mi aj kov a kombinácia čiernej, bielej a sivej, ale nie v tomto prostredí," vysvetľuje Peter Gerža. "Nad farbami som veľa premýšľal. Prvú som zariaďoval kuchyňu - chcel som, aby bola hnedočervená, pretože sa rád plavím na lodiach a mahagón je farba, ktorá tam prevažuje. A mahagón má teplo v sebe. Nábytok môže mať veľmi prísne línie a napriek tomu nie je strohý a chladný."
Záhrada preteká do domu cez okná a zdvojnásobuje sa v zrkadle s koženým rámom, ktoré je zavesené nad pohodlnou pohovkou. Ako zlatisté zrnká jantáru vypichujú jednotlivé detaily v miestnosti bodové svetlá. A do priestoru žiaria na kuchynských skrinkách naukladané poháre zaváraných marhúľ.
"Manžel tu býval sám, skôr, ako sme prišli my, a zariaďoval dom. Veľmi si dal záležať na celkovej kompozícii a zvlášť so svetlami sa dôkladne pohral," hovorí Jana Geržová. Niekde je lampička preto, aby nebola stena príliš tmavá, inde zas, aby sa dalo čítať.
Čisté tvary a nápad
"Chcel som len čisté, jednoduché plochy a tvary, žiadne politúry, žiadne ryhy a dekoratívne prvky," vysvetľuje Peter Gerža. "Od farebnosti kuchyne sa odvíjala farba dlažby a celá farebná kombinácia."
Izba je zariadená jednoducho, skladá sa z niekoľkých dominantných kusov. Niektoré vyzerajú, akoby mali za sebou už zopár desaťročí. "Nie, nie sú to starožitnosti," bráni sa domáci pán. "Chcel som vytvoriť čistý priestor. Urobiť si z domu skladište starožitností - toho som sa chcel vyvarovať. Predmetov, ktoré človek okolo seba potrebuje, je dosť na to, aby tam dával nefunkčné veci. Proti zberateľstvu nič nemám, ale nerobím to. Tento nábytok je ručná výroba z Indonézie, vyrábajú ho zhruba od začiatku dvadsiateho storočia. Nie je to starožitnosť, ba dokonca nie je vyrobený ani na objednávku, ale napriek tomu má nejakú patinu."
Celé zariadenie je kupované alebo robené presne v mierke a v duchu tohto konkrétneho priestoru. "Manžel nám nedovolil zobrať nič zo starého bytu," hovorí Jana Geržová. "Iba do svojej izby som si ukradla poličkovú zostavu, ktorú som mala rada."
"Do bytu v paneláku kupuje človek veci s iným názorom ako do domu. Hodia sa tam jednoducho iné tvary, iné materiály. Takýto nábytok by som napríklad v paneláku považoval za gýč," vysvetľuje Peter Gerža. "Okrem toho úplne inak zariaďuje človek priestor na bývanie v byte, kde vyrastajú deti, kde treba najmä stále variť, prať, jesť a spať. Ale niektoré veci som rád využil i tu. Knižnice v tejto miestnosti sú napríklad z IKEA, aj vo svojej izbe mám napríklad nábytok odtiaľ. IKEA mi vyhovuje - má nápady a je opretá o výtvarný názor tridsiatych a štyridsiatych rokov. Rád využijem všetko, čo má nápad."
Jednoduchosť, vzduch a výtvarno
Na stenách je niekoľko originálnych obrazov, ďalšie časom pribudnú.
Do horných izieb vedie drevené pohodlné schodisko. Hneď oproti schodom je opäť veľké zrkadlo a vedľa neho v pozdĺžnom ráme pod sebou séria fotografií plachetnice. "Tuto je dcérkina izba a tuto moja; delím sa o ňu s Bonom," hovorí Jana Geržová a otvára dvere.
Strop miestnosti siaha až do strešného štítu a na bielom podklade muriva sa pekne vyníma časť strešnej konštrukcie - drevené klieštiny. Takto získala izba viac vzduchu. Popri stenách stoja jednoduché skrinky a v paneli vedľa čela záhlavia vyúsťuje prieduch vykurovacieho systému. Neďaleko okna je umiestnený priestranný pracovný stôl. Na nábytku je umiestnených niekoľko zaujímavých drobností - dominuje medzi nimi krásny akoby barokový pohár od Otisa Lauberta, ktorému Jana Geržová napísala prvú monografiu.
Všetko tak akurát: nič zbytočne bombastické a veľké, solídny základ, z ktorého vystupuje zopár solitérov.
