Asi vám to pripadá hlúpe, ale mne týchto pár slov znie hlavou ako refrén, vždy keď mi padne zrak na sporák, komín, alebo sekeru. Som si totiž istá, že mňa konkrétne sa bude zima pýtať, prečo som v dostatočnom predstihu nezaobstarala drevo na kúrenie pre našu domácnosť. My totiž vyrábame podstatnú časť nášho rodinného tepla tradičným spaľovaním naštiepaných polienok v sporáku a kozube. Ak drevo nie je, alebo je vlhké, je vlhké a nedostatočné aj rodinné teplo.
Možno si hovoríte: "Kúriť drevom, aká romantika! Keď v mrazivom vzduchu zazvoní o polienko dobre nabrúsená sekerka a o chvíľu už praská v ohnisku priateľský ohník, človeku hneď lepšie chutí..."
Na podobné táraniny - ako vystrihnuté zo starých slovenských filmov - môžete v podmienkach súčasnej každodennej reality zabudnúť. U nás je totiž väčšinou mokrá zima, polená sú teda mokré a sekera o ne preto zvoniť nemôže. Priateľský ohník nepraská v ohnisku z podobných príčin - vlhké triesky skôr čmudia a lepkavými sadzami upchávajú komín.
A keď potom začne vo februári skutočne mrznúť, sú všetci z dlhej zimy už takí unavení, že sa im všetky činnosti spojené s kúrením dávno úprimne hnusia.
Romantická je na tom dreve zatiaľ iba cena - zatiaľ čo za prikurovanie elektrickými konvektormi nám prišla niekoľkotisícová faktúra, na drevo sme neminuli ani desatinu tejto sumy. Takže nás hreje aspoň dobrý pocit, že prinajmenšom túto časť svojich účtov máme pod kontrolou.
