Už od prvého čísla tu mal domovské právo jeho štvorobrázkový seriálik o policajtovi a ujdenom trestancovi. Seriálik, na ktorý si spomínajú už iba najstarší pamätníci, po vari dvadsiatich rokoch vystriedal iný seriál – už v Roháči. Znova pripomenul Jožka Babuška, a to v podobe Jožinka. Pod menom Schek ho vymýšľal a vyrábal Jozef Babušek ďalších dvadsať rokov.

Aktuálna výstava v budove Slovenského národného múzea v Bratislave prezentuje Babuška, ktorý nedávno oslávil 85. narodeniny, ako autora duchaplných humoristických obrázkov či seriálov bez slov, ako invenčného človeka–humoristu.

Nie sú to lacné narážky na svokry sépie či na úbohých manželov pod papučou. Babuškov humor je inteligentný, núti rozmýšľať.

Zámerne obchádzame hodnotenie jeho grafického prejavu. Nezameniteľná, dokonale vypracovaná linka svedčí o kultúre tvorcu. Namiesto toho treba upriamiť pozornosť na to, čo na výstave nie je.

Prezentuje sa tu Babuškov humor ako jediný výtvarný prejav autora. Politickú satiru obchádzal veľkým oblúkom, podľahol jej iba dva razy, paradoxne práve tie mali rozhodujúci vplyv na jeho ďalší osud.

Vari mesiac pred „Víťazným februárom“ nakreslil Babušek do Šidla obrázok, na ktorom vodič krpatého autíčka kričí na mohutný parný valec, aby mu uhol z cesty, lebo ho rozmliaždi. Na autíčku boli litery KSS a na valci DS. Znalci histórie chápu, že po „Februári“ Babuška bez rečí vyliali z vysokej školy.

Druhý raz podľahol autor politickej satire v roku 1968. Mapu Slovenska pokrytú stopami sovietskych tankov sprevádzal nasledovný text – Poľnohospodári hlásia: Máme poorané.

Nebolo z čoho vyhodiť Babuška, druhú vysokú školu – kunsthistóriu – dokončil už v roku 1965. Zato sa dalo sledovať autora ako autora. Tak nejako vznikol pseudonym Schek a ten mu vydržal dodnes.

Trochu zamrzí, že na Babuškovej výstave sa vizitka jeho osobnosti obmedzuje na karikatúru a nehovorí o šírke záberu tohto intelektuála.

Návštevníci netušia, že autor hĺba o vzniku Čierneho mora, že študuje Platóna a hŕbu iných pramenných materiálov, lebo túži spoznať pravdu o Atlantíde, o asteroidoch, ktoré dopadli do morí, alebo húta nad záhadou, ako mohla vzniknúť v šestnástom storočí mapa austrálskeho kontinentu, keď ho objavili až v devätnástom. To všetko patrí pod meno Jozef Babušek.

Autor: LADISLAV SZALAY (Autor je publicista, do normalizácie viedol časopis Roháč)