Chlapci hrajú futbal na juhu Libanonu, budovu v pozadí zničili izraelské bomby.
FOTO – AUTOR
Kde je pomoc?
Pri útoku zomrelo 28 ľudí, väčšinou žien a detí. Na mieste boli, pretože sa nemali ako dostať z oblasti. Bez pomoci zostáva veľa obyvateľov aj po tejto tragédii na juhu Libanonu.
Mohamed sedí s manželkou v malom domčeku bez dverí pri diere, ktorá zostala po zbombardovanom vežiaku. „Večer musíme odháňať túlavé psy,“ posťažuje sa, keď ukladá tabakové listy, aby sa usušili. Napriek tomu, že príbeh z Kaná obletel celý svet, vláda sa stále borí s byrokraciou a neprichádza a Hizballáh pomáha iba svojim.
„Vojna nám zničila všetko. Načo to všetko bolo dobré?“ položil Mohamed otázku. Adresoval ju Hizballáhu, hnutiu, ktoré celú vojnu vyprovokovalo. Nie každý v prevažne šiitskom južnom Libanone podporuje hnutie šejka Hassana Nasralláha. To hneď po skončení bojov začalo dávať tým, čo prišli o strechu nad hlavou, štedré príspevky na prenájom bytu do 12–tisíc dolárov.
Príspevky pre vyvolených
Príspevky dostávajú tí, čo Hizballáh podporujú. Mohammed k nim nepatrí. Achmed Hašim prišiel počas útoku o najviac príbuzných, je iný prípad. Sedel vo vežiaku, na ktorý zaútočili izraelské stíhačky. Skončil na vozíku, má zničenú chrbticu. Keďže je členom Hizballáhu, pomoc dostal hneď.
„Nasralláh je tu ešte populárnejší, budeme bojovať ďalej,“ hovorí Achmed. Pomoc „Džihádu rekonštrukcie“ v bašte Hizballáhu na juhu Bejrútu je pohotová a bagre začali hneď čistiť miesto pre nové vežiaky. V južnom Libanone, ktorý na vojnu doplatil najviac, stihli zatiaľ len očíslovať zničené domy.
Masakra z roku 1996
Kaná zažila masakru aj v roku 1996. Počas bojov medzi izraelskou armádou a Hizballáhom tam zomrelo viac než sto civilistov. Veľká časť libanonských kresťanov tvrdí, že práve na tomto mieste Ježiš Kritus spravil svoj prvý zaznamenaný zázrak a premenil vodu na víno. Podľa historikov je však pravdepodobnejšie, že Kaná, o ktorej sa hovorí v evanjeliu svätého Jána, sa nachádza na severe Izraela pri Nazarete.
Zničené pohraničie
Čím bližšie k izraelským hraniciam, tým viac je trosiek. Ulice Bent Džbajl len pár kilometrov od hraníc sú apokalyptickým obrázkom. Boje v tejto oblasti boli tvrdé. Húda Ajúb mala šťastie. Keď izraelská armáda vkročila do mesta, bola už s rodinou preč. Prišla o dom a teraz býva vo vedľajšej dedine, kde jej pomohli známi. Ani ona ešte nevidela žiadnu pomoc od Hizballáhu. „Môj muž ich nemá rád,“ vysvetľuje Húda.
Nasralláh je všade
Na juhu Libanonu, kde sa takmer každá dedina začína a končí obrázkom Nasralláha v žltozelených farbách, sú tí, čo nefandia božej armáde, v menšine. „Hizballáh riadi všetko. Keď sme darovali jednej dedine generátor, Hizballáh bez nás rozhodol, ako sa bude používať. Dali ho do šiitskej školy,“ rozpráva Američanka Sonya Day. Do Libanonu prišla písať prácu o Hizballáhu. Nakoniec sa v Bejrúte usadila a teraz pracuje pre jednu z humanitárnych organizácii, ktoré pomáhajú zničenému juhu.
Napriek tomu, že bojovníci Hizballáhu sa oficiálne stiahli, málokto pochybuje, že sa len vytratili z dohľadu medzinárodných jednotiek OSN (UNIFIL), ktoré začali preberať kontrolu nad juhom Libanonu.
Sila Hizballáhu je sporná
Nasralláh pred niekoľkými dňami pre televíziu al-Džazíra vyhlásil, že ak to bude potrebné, bojovníci Hizballáhu zaútočia. Podľa jeho slov juh Libanonu neopustili. Novinár Fadi Toufic, ktorý sa téme Hizballáhu dlhodobo venuje, však jeho slovám neverí. „Pozícia Hizballáhu je po vojne oveľa slabšia. Zbrane im určite ostali a možno sa pokračuje aj v ich pašovaní spoza sýrskych hraníc, ale vyhrážanie sa novými útokmi je len blafovanie Nasralláha. Ak Hizballáh vojna urobila slabším, tak najmä v tom, že teraz si žiadny útok proti vo Izraelu dovoliť nemôže,“ hovorí Toufic.
Autor: MIREK TÓDA, Kaná, Bent Džbajl
