Bratislavská stanica, štvrtok popoludní. Všetci v jednom rade. Bez ohľadu na to, či ide vlak o dvadsať minút alebo o týždeň. FOTO SME - PETER ŽÁKOVIČ

BRATISLAVA - Na železničných staniciach vo veľkých mestách sú úplne bežné dlhé rady pri pokladniciach.

Na Hlavnej stanici v Bratislave cestujúci najmä v podvečerných hodinách čakajú na lístok niekedy aj dvadsať minút.

V tom istom rade stoja ľudia, ktorí potrebujú lístok na vlak okamžite, aj tí, čo si kupujú lístky vopred, alebo sú ich požiadavky zložité a pri okienku strávia aj niekoľko minút.

Podobná situácia je v Košiciach, kde pokladnice často slúžia aj ako informácie.

Hovorca Železničnej spoločnosti Miloš Čikovský tvrdí, že o probléme vedia a snažia sa mu predchádzať delením pokladníc na vnútroštátne a medzinárodné. "Vnútroštátne by mali slúžiť najmä na rýchle odbavenie zákazníkov."

V Košiciach však delenie pokladníc len pred pár týždňami zrušili, pretože sa vraj neosvedčilo.

"Zákazníci rozdelenie nerešpektovali a keď si vystáli rad, nechceli už odísť do iného," povedal vedúci predaja lístkov na košickej stanici Ján Urbančík.

Podľa neho by situáciu uľahčili skôr automaty. "Sú výhodné najmä pre cestujúci na kratšie vzdialenosti, ktorých je veľa."

V Košiciach majú automaty dva, ale ľudia ich podľa Urbančíka využívajú málo. "Možno je chyba, že sú len na mince a nedá sa v nich platiť napríklad kartou tak ako v zahraničí."

V Žiline majú problém s dlhými radmi najmä v špičke, keď odchádza súčasne aj päť vlakov.

"Aj keď je všetkých šesť pokladníc otvorených, tak sú vyťažené a nestíhajú," povedala jedna zo žilinských staničných pokladníčok.

Nervozitu medzi cestujúcimi a zamestnancami podľa nej spôsobujú aj časté zlyhania zariadení na výdaj lístkov. "Vtedy dávame oznámenie do vlaku a cestujúci si môžu kúpiť lístok od sprievodcu vo vlaku bez príplatku."

Situáciu by podľa Čikovského mohli čiastočne riešiť zákaznícke centrá. Tie chce Železničná spoločnosť postupne zaviesť vo všetkých väčších mestách.

Slúžili by najmä cestujúcim s náročnejšími požiadavkami. "Cestujúci by tu mali mať viac priestoru kúpiť si medzinárodný lístok, porovnať si ceny, poradiť sa, vybaviť si preukážku alebo miestenku."

Zákaznícke centrá zatiaľ železnice otvorili vo Zvolene, v Liptovskom Mikuláši a Humennom.

Cestujúci tipujú, ktorý rad je kratší

Na Hlavnú železničnú stanicu v Bratislave sa vo štvrtok valia z električky, autobusu a trolejbusu, ktoré dorazia takmer naraz, desiatky ľudí s aktovkami a batohmi. Do radu so zdanlivo najmenším počtom ľudí sa stavia aj dvojica študentov cestujúcich do Malaciek. Vlak im odchádza o pätnásť minút, pred nimi nervózne prešľapuje skupinka českých turistov, ktorí by radi stihli skorší vlak do Žiliny.

Pri okienku sa s pokladníčkou už niekoľko minút dohaduje muž v stredných rokoch, ktorý potrebuje lístok až na ďalší víkend. "Dva dospelé a jeden detský. Prvá trieda, nefajčiar. Je tam aj vozeň pre cestujúcich s deťmi? Koľko by stalo lôžko a koľko ležadlo?"

Českí turisti počítajú ľudí v radoch. Vyjde im, že vedľajší je o dvoch kratší. Premiestňujú sa. Starší pán ich dokonca púšťa pred seba - sám kupuje lístok pre dcéru až na nedeľu.

Rad, kde stoja študenti, sa stále nehýbe. "K prvému nástupišťu príde vlak do staníc Malacky, Kúty, Brodské...," hlási ženský has. Mladíci znervóznejú a začnú počítať aj oni. Všetky rady sú dlhšie, ale vtom sa nečakane vedľajší rad skráti. Opúšťajú ho českí turisti. Bez lístkov. Ktosi im poradil, že "lístok sa dá kúpiť aj vo vlaku". S 80-korunovým príplatkom.

Študenti rýchlo prebehnú na uvoľnené miesto a na poslednú chvíľu lístky kupujú. Pokladníčka im hovorí, že mali prísť skôr. (mp)