Ak nájomca skrachuje, majiteľ pôdy sa neraz ani nedozvie, že jeho pôdu prenajal ďalej. FOTO SME - JÁN KROŠLÁK |
BRATISLAVA - Väčšina poľnohospodárskej pôdy na Slovensku patrí súkromným vlastníkom. Podľa farmárskeho kódexu je vlastník povinný sa o pôdu starať tak, aby nedošlo k jej znehodnoteniu. Nie všetci však majú chuť obrábať pole alebo vinicu. Jedným z riešení je pôdu prenajať.
Najviac pôdy obhospodarujú poľnohospodárske družstva a obchodné spoločnosti. V roku 2005 to bolo až 56 percent výmery.
Vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom musí byť presne definovaný v zmluve. Podľa Evy Petríčkovej zo Združenia vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska na zle koncipované zmluvy doplatilo mnoho majiteľov pôdy. Najčastejšími problémami sú nejasne definované podmienky nájmu a podmienky na výpoveď nájomnej zmluvy.
V roku 2005 zaniklo 11 percent družstiev a mnohé iné podniky, ktoré pracujú s pôdou, sú pred bankrotom. Ľuďom, ktorí im prenajali pozemky, platia nájomné sporadicky, alebo ho neplatia vôbec. Nespokojný majiteľ ťažko môže vymáhať nájomné súdnou cestou alebo odstúpiť od zmluvy.
Zákon o nájme pôdy z roku 2003 je pre majiteľov pôdy nevýhodný. Nájomcovi povoľuje napríklad prenajať pôdu inému podnikateľovi.
"Prenajímateľ môže dať pôdu do nájmu ďalšiemu nájomcovi, pričom majiteľovi by to mal dať na vedomie, čo sa často nedeje," hovorí Petríčková. Myslí, že je to protiústavné nariadenie, ktoré znevýhodňuje majiteľov. Preto radí, aby sa majiteľ vždy aspoň raz za rok informoval o svojom majetku. Majiteľ pôdy takýmto situáciám môže predísť, keď do zmluvy dá klauzulu, aby bol o zmene hospodára vždy informovaný.
Zákon dovoľuje družstvu, ktoré má nízku úrodu, nájomné aj znížiť. Platenie nájomného by však nemalo vychádzať z výnosu, ale z presne uzavretých zmluvných podmienok. Inak sa podľa Petríčkovej majiteľ pôdy stáva rukojemníkom nájomcu. Tak je to napríklad v prípade RUPOS Ružindol, kde sa vlastníci pôdy nemôžu päť rokov dostať k pôde, hoci im pozemkový úrad náhradné pozemky vymeral a štát zaplatil nemalú sumu za geodetické práce. Nájomca im robí neustále prekážky a pozemky vždy zorie. Prípad je v súčasnosti na krajskom súde.
Ak sa družstvo alebo iný podnikateľ omešká s platbou za prenájom, môže majiteľ pôdy podľa obchodného zákona žiadať úroky z omeškania, a to aj vtedy, ak úroky nie sú súčasťou zmluvy.
Zmluvy bývajú často uzatvorené na veľmi dlhé alebo neurčité obdobie. Majiteľ tak stráca možnosť zmeniť v najbližšom čase zmluvné podmienky v prospech samého seba. Najvhodnejšie je uzatvoriť zmluvu minimálne na päť a maximálne pätnásť rokov.