Na festivale Cinematik sa dnes večer rozhodne, či zvíťazí Šulíkov Slnečný štát, Hanekeho Ukrytý (na snímke), Almodóvarov Volver, Raj hneď teraz Abu–Assada či Trinástka Gélu Babluaniho.
FOTO – CINEMOVIE
Že sa ľudia pôjdu pozrieť na nového Pedra Almodóvara, sa zdalo byť logické. O filme Volver sa hovorí dlho, uspel v Cannes, u nás pôjde do bežnej distribúcie až koncom novembra, všetci sú už zvedaví. Nový piešťanský festival Cinematik spravil teda dobre, že ho v stredu večer premietol na svojom otvorení. Film je to výborný, kto ho videl, mal zrazu chuť a odhodlanie prísť do kina znovu.
Bolo však neisté, či také kúzlo bude platiť aj v Piešťanoch na druhý deň ráno. Ťažko sa to vysvetľuje, ale našou skúsenosťou je, že na filmy sa až tak húfne nechodí. Ani na zaujímavých prehliadkach, kde cena lístka klesá k nule.
Telocvik namiesto filmu
Na Cinematiku sa premieta v zrekonštruovanom kine Fontána a menej pohodlnom Dome umenia. Medzi nimi je pekný park. Aj štvrtok predpoludním to bol pekný, tichý park. Bolo vidno veveričku, psa s veľkým konárom a skupinu žiakov, čo sa rozcvičovali v klasických červených trenírkach. Program festivalu neštudoval nikto. Ale nedramatizujme. V kinosále ľudia boli. Premietali sa Prázdniny pána Hulota, klasická francúzska situačná komédia (z roku 1953), čistý, nevykalkulovaný film. Dá sa na ňom dobre pobaviť.
Vysokoškoláčka Jarka vysvetlila, prečo sa prišla pozrieť: „Nedávno bol nejaký zaujímavý festival v Poprade, ale všimla som si to až neskoro. Povedala som si, tento už neprepásnem. Mám rada Felliniho, slovenské filmy, ale v telke sa také čosi málo vysiela. Tu uvidím nemecký, francúzsky, indický film. Čas mám, škola sa ešte nezačala.“
To, že sa v Piešťanoch premieta viac filmov ako zvyčajne, nie je v meste výrazne vyznačené. Sú tam len plagáty, vyvesené na klasických miestach. Výrazne transparenty alebo farebné šípky by prospeli. Piešťančanka Veronika si myslí, že upozornenie na festival malo byť v mestskom časopise a inzertných novinách. Na filmy má trochu voľno, i keď v netradičný čas. „Pracovať začínam o tretej. Ešte by som sa išla pozrieť na indický film, čo hrajú o jednej. Zavolám do roboty, že prídem trochu neskôr.“
Koniec bez konca
Spravila dobre, že naň šla, k bollywoodskym filmom sa dá u nás dostať ťažko. Na úvod indickej sekcie sa premietol triler Díler. Najskôr sa ukázala FBI výstraha, že šíriť tento film bez povolenia je zakázané, potom prišlo upozornenie druhé. Tento film získal národnú cenu za špeciálne efekty. Prirodzene. Už úvodné titulky sprevádzali ohnivé blesky.
Veľkú časť hľadiska zaplňujú v Piešťanoch stredoškoláci. Kvôli nim je v programe festivalu niekoľko projektov filmového vzdelávania. Jednu triedu z gymnázia zastihla zmena, prednáška sa zrušila, pustil sa im súťažný film Raj hneď teraz.
Ťažká téma o izraelsko-palestínskych vzťahoch a atentátnikoch sa im zapáčila. Boli veľmi rozčarovaní, keď ich pár minút pred koncom zo sály vyhnali. Zástupca riaditeľa si vraj želal, aby sa vrátili do školy. „Tak my nebudeme vedieť, ako sa to skončí?“ Nebudú, ak sa dobrovoľne nevrátia na iné premietanie. Na školách je zatiaľ povinná chémia, kinematografia nie.
Filmové vzdelávanie dnes však rieši celá Európa. V piatok prišlo do Piešťan niekoľko odborníkov a spolu debatili na seminári o mediálnej gramotnosti. Vedia, že v školách to stále nie je bohviečo, či sa deti učia o histórii alebo literatúre, málo sa používa film, rozhlas, televízia, internet.
Filmy sa v Piešťanoch budú premietať ešte dnes a zajtra. Denne sa dajú pohodlne stihnúť tri, štyri filmy, večer ich možno prestriedať koncertom. Vo veľmi príjemnej Art Jazz Gallery už hrali Živé kvety a Dodo Šošoka.
Dnes večer sa ukáže, ktorý film na Cinematiku zvíťazil. Súťaží Almodóvarov Volver, Hanekeho Ukrytý, Šulíkov Slnečný štát, Raj hneď teraz režiséra Abu-Assada a Trinástka Gélu Babluaniho.
Škoda, napätie zmenšuje to, že niektoré filmy sa u nás už pred časom premietali, a že výsledky rozhodli hlasujúci kritici ešte pred začiatkom festivalu.
Autor: KRISTÍNA KÚDELOVÁ Piešťany
