Šiitská štvrť Haret Hreik v južnom Bejúte nie je najelegantnejšie miesto libanonskej metropoly. Prach z trosiek zbombardovaných vežiakov je všade. Buldozéry víria prach a horúci a dusný vzduch sa takmer nedá dýchať.

Bašta Božej armády - Hizballáhu - sa zmenila na nepoznanie. Desiatky budov vrátane domu jej šéfa Hassana Nasralláha či sídla propagandistickej televízie al-Manar sú spolu s desiatkami kancelárií hnutia zrovnaných so zemou. Pár dní po začatí prímeria už zničenú štvrť opravovala Božia armáda v montérkach a v tričkách s nápisom Džihád rekonštrukcie.

Štvrť pod kontrolou

Auto sa dostalo do štvrte ovládanej Hizballáhom, treba zastaviť. Pristúpia traja muži Hizballáhu. Zoberú si pas, novinársky preukaz a spustia kanonádu otázok. Kde v Bejrúte bývame, prečo sme sem prišli, a najmä, kde sme nabrali mapku s vyznačenými zničenými budovami Hizballáhu.

Vysvetlenie, že pochádza z internetovej stránky denníka New York Times, nestačí. Kontrolóri sa na pol hodinu s pasom vyparia.

Šofér Abú Achmed, sunnita (Hizballáh je šiitský), upokojuje atmosféru v aute. „To je normálne, počas vojny tu chytili veľa špiónov. Izraelské bombardovanie ich vážne zasiahlo, preto sú ešte podozrievavejší. Každý, kto nie je v organizovanej skupine novinárov, je podozrivý.“

Libanonský novinár Fadi Toufic o Hizballáhu už píše dlho. Príbehy o chytených agentoch, čo mali donášať nepriateľovi, sú podľa neho len propagandou Hizballáhu na odstrašenie. „Izraelčania nepotrebovali sprejerov, aby im značkovali budovy na juhu Bejrútu či v údolí Bikáa v Baalbeku. Väčšinu sa dozvedeli z verejne dostupných zdrojov a z mapy na internetovom vyhľadávači Google,“ hovorí Toufic.

Ľudia z Hizballáhu podľa neho navodzujú atmosféru strachu, aby sa ľudia báli rozprávať. „Nepotrebujú ľudí, čo nahlas premýšľajú.“

Skupinka mladých mužov s prísnym výrazom v tvári sa vracia z improvizovanej kancelárie uprostred zdevastovaných budov. „Fotografovať môžete len okolie štvrte a budovy, nie ľudí.“

Štedrý Hizballáh

Presúvame sa ku „kráteru“, kde stál jedenásťposchodový vežiak. „Keď ho zbombardovali, už tam nikto nebol,“ rozpráva 46-ročný aktivista Hizballáhu Abú Hassan. Oproti v mešite pomáha tým, čo prišli o strechu nad hlavou získať štedrý príspevok.

Peňazí má Hizballáh dosť. Časť je od charity, ďalšia prichádza zo Sýrie a najmä z Iránu, ktorý pri Hizballáhu stojí od jeho vzniku v roku 1982. Inžinieri vo farbách Hizballáhu už všetko pripravili na výstavbu nového domu. Kým ho postavia, dostane každá rodina bez strechy nad hlavou desaťtisíc dolárov. Na rok si tak môžu prenajať byt.

„Sú veľmi rýchli a všetko platia v hotovosti, žiadne bankové prevody,“ hovorí novinár Toufic. Sýrske hranice sú podľa neho naďalej otvorené. Hizballáh počas humanitárnej krízy ukázal, že je oveľa efektívnejší ako vláda. „Hizballáh dáva a vláda o pomoci len rozpráva,“ počuť v Bejrúte odvšadiaľ.

Rýchly Hizballáh

„Nasralláh už počas prvých dní vojny odkázal tým, čo trpeli, že za to preberá zodpovednosť,“ vysvetľuje Toufic. To, že Hizballáh reagoval pohotovo, priznáva aj David Holdridge, regionálny šéf humanitárnej organizácie MercyCorps, ktorá pôsobí v Libanone niekoľko rokov.

„Vláda v Bejrúte je podobne ako každá vláda na svete pomalá, spomeňte si na americké New Orleans vlani. V Hizballáhu nejestvuje takmer žiadna byrokracia.“

Z dlhodobého hľadiska však Hizballáh podľa neho vojnou a jej následkami nezíska, myslí si Holdridge. „Veľa ľudí stratilo deti, a chcú vedieť, prečo. Pre dvoch izraelských vojakov? Koho tu do pekla vôbec zaujímajú? Keď ľudia zaspávajú, myslia na to, či majú prácu, nie na boj proti Izraelu.“

Milovaný Hizballáh

Abú Sadik (48) v šiitskej časti Dahía na juhu Bejrútu predáva suveníry všetkého druhu. Vlajočky a odznaky Hizballáhu, prejavy Nasralláha na CD nosičoch. Z Hizballáhu je nadšený. Pred rozhovorom si najprv spraví kópiu novinárskeho preukazu. Pre istotu. Až potom odpovedá na otázku, či vojna stála za dvoch unesených izraelských vojakov.

„Hizballáh má právo zabiť každého izraelského vojaka, nielen ho zajať, pretože okupujú libanonské územie,“ tlmočí výbornou angličtinou za strýka sedemnásťročný Ali.

„Vojakov zajali preto, aby sme vyjednali návrat libanonských väzňov, ale Izrael nechcel rokovať.“ Znie to ako naučené frázy. Po vojne sa podľa mladíka stal z Nasralláha nielen arabský, ale aj medzinárodne uznávaný líder.

Pochybnosti a Hizballáh

Aj prozápadne zmýšľajúci Libanončan ako Gilbert Doumit si myslí, že Hassan Nasralláh napriek škodám, ktoré utrpela celá krajina, na veľkú časť obyvateľov zapôsobil. „Doteraz si vždy stál za slovom, na rozdiel od politických oponentov (Hizballáh má v libanonskej vláde dvoch ministrov) nie je skorumpovaný a jeho hnutie vystupuje jednotne.“

Občiansky aktivista Doumit nemá rád ani Hizballáh, ani syna zavraždeného proreformného premiéra Rafíka Harirího: „Je skorumpovaný.“ Počas vojny bol však chvíľu na strane Hizballáhu. „Nechápeme, prečo na nás Izrael tak brutálne zaútočil. Zničil mosty, elektrárne, cesty. Zaujímalo by ma, koľko nad tým izraelskí generáli premýšľali. Hodiny či minúty?“

Autor: MIREK TÓDA, Bejrút