Trvanlivé liečivé rastliny a "zelené korenie" ako oregano, jablčník, mäta pieporná, tymián, medovka, estragon či pažítka treba po niekoľkých rokoch pestovania na jednom mieste rozdeliť a presadiť, aby sa zlepšil ich rast a celkový zdravotný stav. V septembri je na to vhodný čas. Keď sú v dobre pripravenej pôde a po výsadbe dobre zavlažené, zakorenia sa ešte pred príchodom prvých mrazov.

Zeleru sa najlepšie darí v miernych až teplých polohách so zvýšenou vlhkosťou vzduchu. Úspešne sa pestuje v teplých prímorských oblastiach, ale aj u nás poskytuje dobré úrody - najmä vo vlhkejších rokoch, keď sa vyvíjajú kvalitné, silné dužinaté stopky. V suchých podmienkach sú stopky tvrdšie a kratšie. Pre zeler sú vhodné hlinitopiesočnaté výživné pôdy zásobené vlahou. Potrebuje dostatok humusu, prospešné je hnojenie maštaľným hnojom. Zo živín je náročný na dusík. Aj keď patrí medzi vlhkomilnú zeleninu, neznamená to, že by mal byť v zamokrenej pôde. Kyslé pôdy neznáša, vyžaduje si neutrálnu až mierne zásaditú pôdnu reakciu.

Veľké cibule a hľuzy, aké majú tulipány, hyacinty, georgíny a mečíky, vysádzame vždy po jednom kuse, každú do osobitnej jamky. Na hĺbenie jamôk sa používa špeciálna pomôcka, ktorá vyhĺbi jamku valcovitého tvaru.

Menšie cibule a hľuzy, aké majú šafran alebo scily, môžeme vysádzať v skupinkách. Urobíme pre ne väčšiu jamku zodpovedajúcej hĺbky, rozložíme v nej cibuľky a potom zasypeme zeminou. Po vysadení ich musíme zaliať rovnako ako ostatné rastliny. (pav)