ZUZANA SZATMÁRY je spisovateľka, publicistka, sociologička, riaditeľka Nadácie Charty 77 a bezplatnej právnej poradne na ochranu ľudských práv. FOTO - PETER LEGINSKÝ
Zuzana Szatmáry varí podľa nálady a počasia, podľa toho, čo práve číta a čo dostane. S vareškou čaruje rýchlo a s fantáziou. Leitmotívom jej varenia je, aby bolo dosť, aby chlapom chutilo, aby ženy nepribrali, aby sa jedlo dalo kedykoľvek zohriať, prípadne, aby pri varení mohla čítať noviny.
Doma má vždy zásoby od mrazených rýb cez špenát až po talianske paradajkové konzervy a cesnak. Železnú rezervu tvoria po balocky naložené pečené papriky s cesnakom, baklažánová nátierka, slanina, klobása, dobré čaje a arabská káva s kardamonom. Aby, keď ju prepadne tvorivosť, alebo niekto príde, mohla vždy niečo ponúknuť.
Literárne kuchárky
Pretože jej mama bola herečka, varievala u nich kedysi hausfrau Karolína. Na jedálnom lístku prevládala paradajková či kôprová omáčka s varenou hovädzinou a knedľou, striedali ju suché vajcové halušky, suché tvarohové rezance a vnútornosti. V nedeľu voňal dvor ich činžiaku slepačou a hovädzou polievkou s domácimi rezancami, viedenskými rezňami, opekanými zemiakmi a vodovým uhorkovým šalátom. To je vôňa, ktorá ju dodnes dojíma.
Rodičia ju často posielali do Čierneho Balogu k rodine Havlíčkovcov, kde bolo päť detí. "Ja som bola šiesta a všetci sme museli pomáhať. Tam som sa naučila, čo treba - od umývania schodov, prania pokrovcov v potoku cez "panírovanie" rezňov, vaľkanie rezancov až po bryndzovicu a varenie lekváru."
Jej ďalším učiteľom bola krásna literatúra. Z nej sa dozvedela, ako sa pri stole správa anglická lady, ako sa jedia mušle, čo varia Arméni. Spoznala všetky literárne kuchárky i kuchárky detektíva Nera Wolfa, vyskúšala všetky literárne recepty.
Superrýchle pokrmy
Okrem zbierky detektívok vlastní aj najzaujímavejšiu a najotrhanejšiu zbierku kuchárskych kníh a brožúr - od klasiky cez krkonošskú kuchárku po indickú a americkú Joy of Cooking. Zvykne ich čítať podobne ako Wieselove alebo Lipowetzkého eseje. Po dlhoročných skúsenostiach vie, že najlepšími autormi kuchárok sú muži. Od nich sa naučila superrýchle pokrmy - napríklad z falošných mrazených langúst bleskove udusených v jogurte s cesnakom, cibuľou a petržlenom, hanácku syrnicu zo syrečkov či prácne pražené pirohy z jogurtového olejového cesta s mletou baraninou.
Umenie pravdy
Pripravovať minútky, to je pre ňu nuda. Tvrdí, že jedákov obmedzujú, pretože k jedlu treba prísť načas. "Ohrievané minútky predsa nikomu nechutia," hovorí. Neuznáva ani "všetky tie stupídne kuracie či morčacie prsia plnené nezmyslami a ozdobené mrkvami a paradajkami s kukuricou alebo číny po slovensky". Hovorí, že najzaujímavejšie je variť, keď má málo peňazí a málo surovín. "Sama som potom zvedavá, čo vyčarujem, fascinujú ma neznáme kombinácie korení. Napríklad, zostane mi zaujímavá šťava z mäsa a hop - zrazu je z nej kopa vzrušujúcich placiek. Varím aj vtedy, keď sa mi nedarí a mám nanič náladu, alebo, keď mi nejde písanie. Varenie totiž pokladám za umenie pravdy, lebo tam bude konzument ťažko predstierať a falošne vám vykladať, ako úžasne tvoríte. Takže aspoň niečo vytvorím."
