Prácu čínskych zamestnancov na vysádzaní sedemtisíc sadeníc drevín stredoeurópskeho pôvodu v čínskom meste Cangzhou kontrolovali naši lesníci v spolupráci so správou čínskych lesov. Čínska strana sa musela učiť inému systému zavlažovania - stromčeky stredoeurópskeho pôvodu potrebujú simuláciu dažďa, nezalievajú sa ako ryžové polia.
Minulý týždeň sa v servise tlačových agentúr objavila kuriózna informácia, platená správa ministerstva pôdohospodárstva, ktorá oznamovala, že slovenskí lesníci splnili sľub a zabezpečili vysadenie sedemtisíc lesných drevín zo Slovenska v Číne. Išlo o dar bývalého prezidenta Rudolfa Schustera, presnejšie, bol to jeho nápad z roku 2003, keď bol na návšteve v komunistickej Číne. Nestáva sa často, aby si ministerstvá platili zverejňovanie informácií cez agentúry, a už vôbec nie, aby sme naše stromy, tisícky stromov, posielali do Ázie. Preto sme sa na slovenský les v Číne pozreli bližšie.
Bývalý slovenský prezident Rudolf Schuster popri iných oficiálnych aktivitách v Číne, vrátane krstu čínskeho prekladu svojej knihy spomienok, ukázal priateľské gesto voči čínskemu ľudu a najľudnatejšej krajine sveta venoval symbolicky les. Slávnostne tým odštartoval projekt zalesňovania rozsiahleho čínskeho územia slovenskou technológiou.
Nad tým, kde vziať na prezidentov dar peniaze, si musela Dzurindova vláda lámať hlavu. Úrady si prezidentovu žiadosť medzi sebou posúvali a nevzdávali sa ani v čase, keď nám Vysoké Tatry doslova padali na hlavu. Napokon sa peniaze našli a ministerstvo financií poukázalo čiastku dva milióny korún ministerstvu pôdohospodárstva.
Prezidentov dar - nedar
Keď už boli peniaze, slovenskí lesnícki experti mohli začať sľub, zakotvený v Dohode o slovensko-čínskej spolupráci z roku 2003, plniť. Pre Čínu bol Schusterov dar veľmi vhodný - kedysi síce masívne odlesňovala územia okupovaného Tibetu, no teraz chce nanovo zalesniť vyše 65 miliónov hektárov svojej pôdy, údajne nie tej odlesnenej.
Vysadený slovenský lesopark oficiálne odovzdali koncom augusta tohto roka v meste Cangzhou v provincii Hebei. Prevzali ho zástupcovia provinčnej aj centrálnej čínskej vlády od oficiálnej slovenskej delegácie vedenej veľvyslancom v Číne Žigmundom Bertókom a štátnym tajomníkom ministerstva pôdohospodárstva Viliamom Turským.
Politický analytik František Šebej hodnotí tento dar ako egocentrickú propagáciu vlastnej osoby Rudolfa Schustera, z peňazí daňových poplatníkov - tým skôr, že menovaný už nie je prezidentom. "Rozhodne nesúhlasím, aby sa takto aj v mojom mene darovalo čokoľvek čínskemu ľudu," hovorí.
Slovenská lipa sa neujala
Pôvodne sa do Číny mali doviezť už vypestované sadenice. No keďže Čína má prísne opatrenia na dovoz biologického materiálu a sadenice by museli prejsť niekoľkomesačnou karanténou, lesníci si povedali, že bude lepšie vysiať semená stromov v tamojších podmienkach a sadenice stredoeurópskeho pôvodu dopestovať v prenajatom čínskom skleníku.
"Takto bola oveľa jednoduchšia aj doprava, išlo iba o pätnásťkilový balík semien," hovorí Katarína Chválová, riaditeľka odštepného závodu Semenoles v Liptovskom Hrádku.
"Trvalo však takmer dva týždne, kým ho dostali z colnice. To už boli smrečky vyklíčené, lipa podobne. Zdržanie na colnici ich poškodilo, nemohli sme ich použiť. Nejaké straty boli aj počas vysádzania už vypestovaných sadeníc. Prebiehalo totiž v extrémne suchom počasí, takže niektoré sa v pôde neujali," dodáva.
Namiesto plánovaných sedemtisíc bolo nakoniec použiteľných iba štyri-päťtisíc sadeníc. Ostatné, tiež európske druhy, sa dokúpili na mieste. Niektoré sa zháňali ťažšie a ich cena bola o to vyššia.
Základnou podmienkou slovenských lesníkov bolo, aby vybrané dreviny mali v Číne aspoň čiastočne také podmienky ako v strednej Európe. V miestnej provincii sú väčšinou zásadité pôdy, a tak napríklad smreky a jedle by sa tam ujímali ťažko.
"Vybrali sme dreviny a konzultovali to s čínskym partnerom. Vypracovali sme aj projekt a podrobný náčrt lesoparku, podľa ktorého sa mali stromčeky v geometrickom usporiadaní vysádzať. Vznikol priestor s vydláždenými chodníkmi a oddychovou zónou," hovorí Jozef Minďáš, riaditeľ Lesníckeho výskumného ústavu vo Zvolene.
"Dopestovali sme dreviny rôzneho vzrastu, ktoré sa u nás bežne vyskytujú a nie sú veľmi náročné na starostlivosť - borovicu, smrekovec, javor, brezu, jaseň, duby, jarabinu, pagaštan, topoľ, vtáčí zob, tuju, smrek pichľavý," povedal.
Podľa Chválovej sme do Číny poslali aj zopár semien borovíc zo Záhoria, ktoré rastú vo veľmi podobnej pôde, aká je v tejto čínskej prímorskej provincii. "Nepodarilo sa nám, žiaľ, dopestovať náš najtypickejší stromček - lipu," povedala.
Rozoraná celina
Malý Schusterov lesopark sa rozprestiera v prímestskej oddychovej zóne mesta Cangzhou a rastie v ňom štrnásť druhov stromov stredoeurópskeho typu. Sídli tu aj takzvaná Farma česko-slovensko-čínskeho priateľstva, ktorá slávi päťdesiate výročie založenia.
"Farma je súčasťou mesta, predtým to bola celina (nezoraná zem), ktorú začali Číňania v spolupráci s bývalým Československom rozorávať a užívať. Tak sa to robilo za bývalého Sovietskeho zväzu," hovorí profesor Július Novotný, generálny riaditeľ Národného lesníckeho centra. "Založilo ju osem československých expertov z oblasti poľnohospodárstva. Doviezli sa poľnohospodárske stroje a zariadenia a čínski obyvatelia sa učili hospodáriť."
Cangzou sa nachádza zhruba dvesto kilometrov juhovýchodne od Pekingu, blízko pobrežia. Dnes tu žije zhruba sedemdesiattisíc obyvateľov, ktorí sa venujú prevažne pestovaniu plodín, lesníctvu, ťažbe ropy a rybolovu. Podľa Novotného sa mesto rozvíja - vyrastajú tu hotely, pribúdajú služby.
Ladenie odlišného myslenia
Projekt lesoparku sa rodil dva roky. Pracovnú silu získala naša strana po dohode s farmou, na území ktorej sa park vysádzal. Prácu čínskych zamestnancov kontrolovali zástupcovia našich lesníckych organizácií, ktorí celú akciu koordinovali so správou čínskych lesov. Veľké starosti im robila jazyková bariéra, angličtina Číňanom veľmi nešla, takže komunikačnú bariéru prekonávali cez tlmočníčku. Výsadba drevín trvala tri týždne, prípravné práce však bežali už dlho predtým.
"Spolupráca vo všeobecnosti nebola celkom jednoduchá - keď sme domácim ukazovali spôsob výsadby a starostlivosť o sadenicu, aby mohla prežiť, často presadzovali svoje riešenia," hovorí Minďáš.
"Vegetačné obdobie je na tomto území v júni, v júli a v auguste, vtedy zrážky postačujú. Zima však býva suchá a kritická je hlavne jar, vtedy treba zavlažovať. Domáci uprednostňovali systém polievania ryžových polí, systém závlah našich stromkov je trochu odlišný - sadenice potrebujú simuláciu dažďa, aby mohla pôda dýchať. Nakoniec sme sa však vždy vedeli dohodnúť."
Lesopark vyrástol na zelenej lúke. Miestna farma tu plánuje v budúcnosti vybudovať rekreačnú zónu a lesopark má byť jeho organickou súčasťou.
"S Čínou spolupracujú všetky lesnícky vyspelé štáty sveta - Nemecko, Fínsko, Holandsko, Kanada, USA či Japonsko. Nie je to až taká neobvyklá akcia," tvrdí Miňďáš.
FOTO - ARCHÍV N.L.C.
V Schusterovom lesoparku rastie štrnásť druhov drevín stredoeurópskeho pôvodu. Oficiálne ho prevzali zástupcovia provinčnej a centrálnej čínskej vlády od slovenskej delegácie minulý mesiac. Bol pri tom aj štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva Viliam Turský.
Tri roky po návšteve slovenskej vládnej delegácie v Číne sa v prímorskej provincii Hebei zrodil lesopark - dar nášho bývalého prezidenta Rudolfa Schustera čínskemu ľudu. Dzurindova vláda naň vyčlenila dva milióny korún.
