Irene Jacob vo filme Dvojaký život Veroniky.
FOTO –ASFK
uteká, aby si vyskúšal zahrať melódiu z hudby Zbigniewa Preisnera.
Roky pomaly prechádzajú, všetci sú starší, ale nikto nemá problém vidieť Kieslowského filmy znovu, znovu. Teraz je Veronika opäť v kinách, uvádza ho tradičná prehliadka Projekt 100 (výber najlepších diel svetovej kinematografie).
Scenár k filmu napísal Kieslowski spolu s právnikom Krzysztofom Piesiewiczom. Stretli sa v súdnej sieni. Piesiewicz žaloval štyroch príslušníkov štátnej bezpečnosti za vraždu mladého varšavského kňaza, sympatizanta Solidarity, Kieszlowski o tom chcel nakrúcať dokument.
Vládna moc nebola úplne konzekventná, preto mohli aj v Poľsku vznikať politické filmy. Ale pre Kieslowského to bola len jedna zo zásadných tém, druhou bola intimita.
Kedysi povedal: „Nemám záujem rozvíjať témy z globálnej alebo makroškály. Neverím, že existuje niečo také ako spoločnosti alebo národy. Myslím si, že je len 60 miliónov jednotlivcov vo Francúzsku, 40 miliónov v Poľsku, 65 v Británii. Všetci sú osobití, to je dôležité.“
Dvojaký život Veroniky nakrútil v roku 1991 vo francúzskej koprodukcii. Irene Jacob dostala hlavnú (dvoj)úlohu a z festivalu v Cannes odišla s cenou za najlepší herecký výkon. Estetika filmu bola trochu iná ako v jeho starších dielach. Magickejšia. Jantárovo žlté svetlo, pohľady cez pootvorené okná, sklá a skielka potláčajú racionálnu stránku. Rozum si sám neporadí, tento film ovláda najmä naše emócie, oslovuje najvnútornejšie tušenie a existenciálnu skúsenosť.
Áno, dajú sa v ňom rýchlo vystopovať podobné príbehy poľskej Veroniky a francúzskej Véronique. Prvá doplatí na to, že spieva a koncertuje s chorým srdcom, druhá vycíti nebezpečenstvo a svoju kariéru obetuje. Pre život - ktorý neskôr prinesie niečo iné.
Za tým je však ešte zopár hádaniek. O tom, kde sa vzala Véroniquina predtucha, či sme každý sám, alebo nie. Alebo aký svet uvidíme, keď sa naň pozrieme cez maličkú, ale plastickejšiu sklenenú guľôčku a či v nej uvidíme niečo osudové. Napríklad. Čím viac sa k nim vraciame, tým sú zaujímavejšie. „Chcem vyrozprávať príbeh, ktorý by sa dotkol ľudí, lebo dotýkanie sa mi je blízke,“ zhodnotil raz svoju prácu Kieslowski. Zomrel predčasne v roku 1996 pri operácii srdca.
Putovná prehliadka po slovenských mestách Projekt 100 sa začína dnes, končí sa v polovici decembra. Zvyšok programu tvoria filmy Krížnik Potemkin, THX 1138, Na konci s dychom, Na východ od raja, Keby..., Dieťa, Manderlay, Commitments a Motocyklové denníky.
