la jediný prenosový voz a všetko rozbiehalo 63 ľudí.
Počas prvého vysielania, ktoré sa dalo zachytiť iba na západnom Slovensku, už existovalo päťsto koncesionárov. Desiatym v poradí bol napríklad František Lebóc, ktorý si televízor sám amatérsky zostrojil. Prvým vysielaným programom pri príležitosti 30. výročia založenia rozhlasu bol priamy prenos z vystúpenia SĽUK-u v bratislavskom PKO.

Streda a sobota
V začiatkoch bol obraz katastrofálny, signál z vysielača na Kamzíku sa musel šíriť priamočiaro, nič mu nesmelo tieniť.
K prvej hlásateľke - Hilde Michalíkovej pribudla po konkurze bývalá hlásateľka rozhlasu Hana Koščová. Neskôr prišli ďalšie z rozhlasu - Darina Reková, Nora Selecká, Blažena Kočtúchová.

Spočiatku televízia vysielala iba dva dni v týždni - v stredu a sobotu. Jeden deň štúdio zabezpečovalo živé vysielanie a druhý deň boli na programe filmy. Po štyroch mesiacoch sa začalo vysielať aj v nedeľu. Od 3. novembra 1957 to už bolo každý deň okrem pondelka. Spravodajstvo malo názov Televízne aktuality a zaujímavosti a išlo spočiatku o čítané rozhlasové spravodajstvo. Až neskôr začali vznikať vlastné šoty. Hovorené slovo nesmelo prekračovať limit osem minút. Súčasťou spravodajských relácií bola aj predpoveď počasia, v ktorej používali kresbu žabiaka na glosovanie nešvárov dňa.
Významnými postavami v začiatkoch boli filmár a bývalý rozhlasový reportér Richard Reimann, odborník na hudbu Jaroslav Meyer, vtedy začínal ako športový hlásateľ aj Karol Polák, vyprofilovali sa dramatik Vojtech Mádek alias Ján Skalka a Martinčan Daniel Michaeli. Rado Siváček - šéf športovej redakcie, stál pri vzniku relácie Góly-body-sekundy, ktorá sa vysiela dodnes.

V roku 1959 získala televízia priestory - halu v Tatra banke na dnešnom Námestí SNP. Provizórne štúdiá boli v tržnici a synagóge. V určitom čase sa televízia rozvetvila na 26 miestach Bratislavy. Jej archívy našli priestory vo Veľkom Grobe aj v lodeniciach. Jozef Vrabec, ktorý otváral televízne štúdio v Prahe aj v Bratislave, sa pričinil o vznik Kavčích hôr v Prahe, ich pendantom na Slovensku sa stala Mlynská dolina.
Prvý raz vo farbe sa na Slovensku vysielal 14. februára 1970 prenos z Majstrovstiev sveta v lyžovaní vo Vysokých Tatrách. Videli ho diváci v 30 krajinách sveta. V roku 1980 tvoril farebný program už 73 percent vysielania.

O pôvodnej tvorbe
Televízia začala vysielať priame prenosy z divadla a postupne vznikali televízne inscenácie. Ján Skalka ale aj Peter Sever či Ján Solovič začali písať televízne inscenácie. V roku 1980 dokonca televízne štúdio Bratislava vyrobilo 82 pôvodných televíznych inscenácií. Veľkou postavou v histórii slovenskej televízie bol Daniel Michaeli, ktorý presadil, aby sa v pôvodnej slovenskej televíznej tvorbe prezentovala séria najpozoruhodnejších svetových dramatikov, ale aj dramatizácie pôvodných slovenských literárnych diel. Takto postupne vznikala televízna réžia, televízna herecká tvorba aj scénografia. Neskôr režisér Ivan Teren, ktorý šéfoval Televíznej filmovej tvorbe, využil potenciál filmových tvorcov z Koliby a inšpiroval ich na tvorbu pre toto médium. Vznikol rad televíznych filmových diel ocenených aj zahraničím, medzi ktorými nechýbali opery vo filmovom spracovaní ako Kováč Wieland, Krútňava či Carmen.
Televízia od začiatku bojovala o diváka. Jediný list preto nesmel zostať nezodpovedaný. Organizovali sa besedy s divákmi. Keď sa čakal miliónty, zorganizovali veľkú súťaž. Od pätnásteho výročia môžu diváci pravidelne nazrieť do televíznej kuchyne v Deň otvorených dverí.

Autor: Podľa spomienok Dr. Jána Košča spracovala Barbora Laucká