"Najhorších bolo prvých niekoľko dní. Prišla som tam a vôbec netušila, čo mám robiť. V televízii to vyzeralo strašidelne, ale naživo, naživo to bolo peklo," rozpráva vysoká, sivovlasá žena.
"Prihlásila som sa ako dobrovoľníčka v Kaplnke svätého Pavla, ktorej pozemok susedí s WTC. Jediné, čo som celý ďalší týždeň robila, bolo, že som počúvala príbehy hasičov a záchranárov. Myslím, že to fungovalo ako terapia. Potrebovali aspoň časť z toho dostať zo seba von, a potom zaspávali. Po pár hodinách zase vstávali a vracali sa tam. A my sme prezliekli posteľ a pripravili ju pre ďalších. Bolo to niečo neuveriteľné, všetci robili aj tie najnepríjemnejšie práce úplne bez rečí, snažili sa akokoľvek pomôcť. Nikdy som nič také nezažila," aj s päťročným odstupom žasne 65-ročná Američanka.
Bývalá učiteľka angličtiny je veriaca, je členkou liberálnej Universalistickej cirkvi a v rámci svojej komunity je zvyknutá pomáhať. Skúsenosť z tesného susedstva Ground Zero bola napriek tomu niečo úplne nové. Po týždni dvanásť-štrnásťhodinových zmien v Kaplnke svätého Pavla bola taká vyčerpaná, že po návrate domov prespala takmer tri dni. "A to som sa na tie dymiacie trosky pozerala len z diaľky."
Odvtedy bola Marti Eggersová na Ground Zero len raz. Rok po tragédii sa prišla pozrieť do Kaplnky svätého Pavla. "Na múre boli desiatky alebo snáď stovky odkazov a fotografií. Ľudí, ktorí 11. septembra zahynuli, i tých, ktorí vyviazli živí. Stála som tam a z odstupom som sa na nich pozerala. Po chvíli k nim pristúpil taký vysoký, tmavovlasý chlapík a jednu, bola to fotografia smejúceho sa hasiča, vzal do ruky. Dostala som hroznú zlosť, ale práve, keď som mu chcela niečo povedať, ju zase vrátil na miesto. A keď sa otočil, spoznala som ho. Bol to jeden z tých hasičov, ktorí ten týždeň pravidelne prichádzali do Kaplnky svätého Pavla. Určite ma nepoznal, ale ja som mala v tú chvíľu taký strašne príjemný pocit. Skoro ako radosť. Neviem, ako to inak opísať," krúti hlavou distingvovaná dáma v obleku, ktorý pripomína kňažské oblečenie s kolárikom.
Z teroristických útokov z 11. septembra 2001 si Marti Eggersová podľa vlastných slov odniesla hlavne smútok, pre zlosť alebo dokonca nenávisť vraj nezostalo dosť miesta. "Čo sa pre mňa po 11. septembri zmenilo? Asi ako väčšina Američanov už som si nie taká istá našou nedotknuteľnosťou. A potom sa snažím ešte viac než predtým pochopiť ostatných. Zvyšok sveta, ak chcete," dopĺňa Eggersová.
Autor: TOMÁŠ JENÍK, Lidové noviny, New York
