Nad bývalou baňou Cigeľ sa zosúva les. Medzi Sebedražím a Veľkou Lehôtkou sa za štyridsaťosem hodín zosunul na ploche 250 krát 80 metrov. Zosuv spôsobil škody na lesných porastoch a pôde za niekoľko stotisíc korún. Vo vzniknutých bahenných jazerách sa dá veľmi ľahko utopiť.

"Predpokladáme, že stred stratil oporu, z okrajov sa pôda bude aj naďalej zosúvať," hovorí lesný hospodár Peter Vrablec. "Momentálne je stav ako-tak stabilizovaný, ale spodok začína trošku utekať. Pôvodne to bola jedna mierne naklonená súvislá rovina, teraz sú to terasy, jazerá, tekuté bahná. Nebezpečné je, že človek, ktorý to nepozná, tam môže veľmi ľahko skončiť navždy."

"Dvadsať rokov roboty je preč. Les zaniká a nemá šancu sa zlepšiť, budeme musieť všetko obnovovať. Kto to neskúsil, ten nevie, čo je lesnícka drina," hovorí Vrablec. Šanca stromov s obnaženými koreňmi prežiť je asi päťdesiat percent. Koreňové sústavy sú potrhané. Lesu dnes pomáha daždivé počasie, ale v zime porušená zem nemá izolačnú schopnosť.

"Tu už niet pomoci. Jediná záchrana je počkať tak dva- tri roky, aby sa podložie trochu ustálilo, prípadne, ak by baníci urobili nejaké rekultivačné práce. To, čo bude vysychať, teda kusy, ktoré sú veľmi naklonené, povyvracané, budeme musieť spáliť s obrovskými nákladmi, potom plochu zalesniť a čakať ďalších dvadsať rokov, aby sa les dostal do zhruba takého stavu, ako bol pred zosuvom," hovorí Vrablec.

Príčinou zosuvu je bývalá banská činnosť. Rastislav Januščák, vrchný technicko-obchodný riaditeľ Hornonitrianskych baní Prievidza hovorí, že zosuvy nad baňami rieši zákon, ktorý ukladá, že skôr ako sa začne ťažiť, treba uzavrieť dohody s vlastníkmi pôd, ktoré by mohli byť narušené. "Sú to formy zmlúv, ktoré pojednávajú, ako budeme takéto škody riešiť, prípadne odškodňovať." Ide však podľa neho o dlhodobý proces. "Najskôr musíme počkať, kým sa poklesy stabilizujú. Priestory budú zasypané, vyrovnajú sa a dohodneme sa o ďalšom využívaní."

Autor: KATARÍNA VRÁBLOVÁ