FOTO
Výcvikové tábory al-Káidy z Afganistanu síce zmizli, ale nad afgansko-pakistanskou hranicou stále visí tajomstvo úkrytu šéfa tejto teroristickej siete.
Podľa miestnych dedinčanov sa CIA zmýlila len o pár kilometrov, keď v januári v Pakistane vystrelila raketu na bin Ládinovho najbližšieho poradcu Ajmana Zavahrího. V máji potom americké špeciálne jednotky zadržali jedného zo Zavahrího najbližších spolupracovníkov, čo naznačilo, že stopa ešte nevychladla. Ale bin Ládin?
Duch
Podľa viacerých analytikov sa schováva práve na odľahlom pakistansko-afganskom pomedzí. Nad týmto územím nemajú úrady ani jedného z týchto štátov kontrolu. A nádeje na jeho chytenie sú vzdialenejšie než kedykoľvek predtým.
"Je to ako snažiť sa dolapiť ducha," hovorí tridsaťsedemročný seržant americkej armády George Williams, pôsobiaci v hornatej afganskej provincii Kunar, kde kedysi bin Ládin bojoval proti sovietskym vojskám.
Naposledy v roku 2004 pakistanské úrady tvrdili, že sú mu na stope. Vtedy spustil Pakistan sériu veľkých operácií v pohraničnom kmeňovom území Južný Vaziristan. Rozbil pritom niekoľko základní al-Káidy, vybavených počítačmi a ďalšími komunikačnými prístrojmi.
Málo mužov
Na zadržanie najvyšších vodcov al-Káidy päť rokov po teroristických útokoch na New York a Washington nepomáha rozmiestnenie viac ako 100 000 amerických, afganských a pakistanských vojakov, satelitné snímky, špionážne lietadlá, odpočúvacie zariadenia ani vypísaná odmena americkej vlády vo výške 25 miliónov za chytenie každého z hľadaných.
Americkú armádu trápia pretrvávajúce problémy v Iraku, takže v Afganistane pôsobí len
20 000 jej príslušníkov. Vojakov USA na afganskom území stále viac zamestnáva boj so znovu silnejúcim fundamentalistickým hnutím Taliban, ktoré koncom roku 2001 v tejto krajine pomohli zvrhnúť, pretože poskytovalo bin Ládinovi útočisko.
Pakistanská armáda má na hraniciach síce rozmiestnených 80-tisíc mužov. Podľa generálporučíka Alího Muhammada Džana Aurakzáího, ktorý stál na čele pakistanskej armády v regióne po 11. septembri, by však potrebovali 150 000 až 200 000 vojakov.
Kde je?
Afganci tvrdia, že bin Ládin sa skrýva v Pakistane. V odľahlom údolí Severného Vaziristanu má vraj horskú pevnosť so sieťou tunelov, ktorú bránia africkí žoldnieri. Nikdy nevychádzajú von.
Pakistan to odmieta. Podľa pakistanskej rozviedky pravdepodobne bin Ládin a Zavahrí žijú oddelene, pričom každý z nich má ako sprievodcov najvernejších arabských služobníkov. Okolo nich je sústredených niekoľko obranných kruhov, pričom ten posledný, vonkajší tvoria ozbrojenci z miestneho obyvateľstva.
To potvrdzujú i miestni obyvatelia z okolia Kunaru. Vypovedajú, že Zavahrí sa pohybuje s malým sprievodom medzi Pakistanom a Afganistanom. V júli vraj krátko navštívil pakistanskú dedinu Damadola, kde sa zasnúbil či oženil s mladou dcérou svojho spojenca Kavasa Chána.
Nie elektronika, ale poslovia
Na odovzdávanie správ používajú zrejme vodcovia al-Káidy podľa pakistanskej rozviedky skôr než zradnejšie elektronické zariadenia zložitý systém ľudských poslov. Ajmán Zavahrí len v tomto roku zverejnil desať obrazových či zvukových nahrávok. Bin Ládin sa naposledy ukázal verejnosti na videu v októbri 2004, ale počas tohto roku publikoval päť audiozáznamov.
I keď podľa expertov vodcovia al-Káidy nemôžu zo svojej izolácie teraz zrejme osobne organizovať teroristické operácie podobné 11. septembru, pakistanská rozviedka nevylučuje, že nedávno údajne chystané a na poslednú chvíľu zmarené atentáty proti lietadlám smerujúcim z Británie do USA mohol posvätiť Zavahrí.
Tora Bora
Západní, afganskí a pakistanskí predstavitelia priznávajú, že najbližšie boli bin Ládinovi pri horskej základni Tora Bora, južne od Kunaru, v novembri 2001, keď utekal pred americkými jednotkami bojujúcimi proti Talibanu. Podľa jedného člena pakistanských tajných služieb bol Islamabad dokonca nejaký čas po bombardovaní Tora Bory presvedčený, že bin Ládin je mŕtvy. Potom však chytili Chálida Šajcha Muhammada a uňho našli čerstvý list, ktorý šéf al-Káidy vlastnoručne napísal svojej rodine.
(čtk/ap)