Spravodajca BBC vo Washingtone Justin Webb popísal vzťahy medzi Európou a Amerikou za posledných päť rokov takto: "Vlani som ešte sprevádzal prezidenta Busha na jeho ceste po Európe, tento rok BBC dospela k názoru, že to nemá cenu a že náklady je lepšie ušetriť."
Hladinu Atlantiku podľa neho nečerila žiadna téma natoľko, aby si kvôli tomu človek musel dávať tajné schôdzky s prezidentovým doprovodom a zblízka pozorovať mimiku európskych politikov. "Bushova administratíva totiž urobila strategické rozhodnutie smerom k Európanom - že zase budeme priatelia - a zasvätenci nemali veľmi čo dodať," píše Justin Webb v poslednom čísle časopisu E?Sharp.
Kladivo alebo pilník na nechty
Spojené štáty a Európa si od 11. septembra 2001 prežili vzťah pripomínajúci synusoidu: po maximálnej solidarite bezprostredne po útokoch nasledoval v roku 2003 prepad kvôli vojne v Iraku a teraz sa veci vracajú do normálu. Hľadanie cesty späť na americkej strane pripisujú komentátori jednej žene - ministerke zahraničia Condoleezze Riceovej. Práve ona presvedčila jastrabov medzi republikánmi, že problém s iránskym jadrovým programom ešte stále môže byť vyriešený diplomatickou cestou a že prijateľné riešenia ešte stále môžu nájsť aj Európania.
Podobné kroky sú podľa Frasera Camerona, amerického politológa pôsobiaceho v Bruseli, balzamom na podozrievavú európsku dušu.
"George Bush používa v diplomacii kladivo, kým Condoleezza Riceová pilník na nechty. Európania dávajú prednosť tomu druhému."
Európske 11. septembre
Aj oni ale za uplynulých päť rokov prešli kus cesty. Svoj jedenásty september si na jar 2004 prežili Španieli, keď časované bomby roztrhali niekoľko ranných vlakov v Madride a zabili 199 ľudí. Vlani 7. júla sa počítali mŕtvi v londýnskom metre. K tomu sa pridáva nedávne odhalenie plánovaného ataku na britské lietadlá či podobne prekazený útok v Dánsku. Aj Európania si začali uvedomovať teroristické hrozby.
V radách Európanov sa síce neobjavila žiadna Condoleezza Riceová, napriek tomu i kontinentálni politici začali hľadať cestu k euroamerickému uzmiereniu. Realita ich donútila prijať protiteroristické zákony nesúce sa v rovnakom duchu ako americké opatrenia po 11. septembri - nahrávanie telefonických rozhovorov a emailov, eurozatykač - a potom objavili sa problémy, na ktoré sú sami Európania krátky, nech už je to Severná Kórea, Blízky východ alebo Irán.
Guantánamo
Čo zostalo, je pocit Európanov, že si Američania robia veľmi, čo chcú. Neohlásené prelety lietadiel CIA nad Európou, zatýkanie ľudí podozrivých z terorizmu a ich prevoz k výsluchom na tajné miesta, Guantánamo, kde sú držaní stovky väzňov často bez akéhokoľvek obvinenia.
Sám Bush pritom už vyhlásil, že Guantánamo zavrú. A Európania potichu priznávajú, že sami nevedia, ako s možnými zabijákmi medzi guantánamskými väzňami naložiť. Môžu byť súdení? Kde? Na základe akých dôkazov?
Autor: KATEŘINA ŠAFAŘÍKOVÁ, Brusel
