Správa o smrti Steva Irwina, známeho austrálskeho ochrancu prírody a televízneho moderátora obľúbenej relácie Crocodile Hunter, ma šokovala. Bol ikonou znalca divožijúcich zvierat. Bol známy svojou vášňou pre dravé krokodíly a iné nebezpečné zvieratá, ku ktorým sa dokázal priblížiť a chytiť ich. Keď som sa tú smutnú správu dozvedel, myslel som si, že zahynul práve pri útoku krokodíla alebo iného veľkého predátora. Osudným sa mu však stal útok morskej ryby tŕňovky. Bolo to v oblasti Veľkého koralového útesu na brehu prístavného mesta Douglas v Austrálii počas nakrúcania dokumentárneho filmu o podmorskom živote. Tŕňovka je tropická ryba, ktorá má ploché telo v tvare trojuholníka a na konci chvosta má osteň naplnený jedom. Práve ten sa stal Irwinovi osudným.
V mnohých prípadoch sú jedovaté živočíchy oveľa nebezpečnejšie ako veľké divožijúce zvieratá. Objavia sa a zaútočia na človeka v najneočakávanejšej chvíli. Aj v Japonsku žije veľa nebezpečných jedovatých zvierat, vrátane tŕňoviek. V lesoch žije napríklad had mamushi známy svojím prudkým jedom. Správy hovoria, že tento had napadne každoročne asi tritisíc ľudí a niekoľkí z nich útok neprežijú. Myslím si, že Japonci majú vyvinutejšiu schopnosť čeliť nástrahám divej prírody a zveri, pretože krajina má rozmanitejšiu prírodu ako napríklad Slovensko.
Sám som bol však minule veľmi ľahkovážny. Keď som ten hmyz videl prvýkrát, myslel som si, že je to včela. Moja žena však stále tvrdila, že to je osa. Priznám sa, celé tri roky som to slovenské pomenovanie nebral nijako vážne. Až pred pár dňami... Na vidieku máme vo dvore nový dom a starú maštaľ. Nad ňou som si v podkroví spravil študovňu. A pri vchodových dverách do izby som pod strechou objavil osie hniezdo. Už chápem, prečo bol celé leto náš dvor plný ôs. Moja žena, ani jej rodičia a naše návštevy však na otravný hmyz veľmi nedbali. Osy nebojácne zaháňali, tak som to opakoval po nich. Vždy, keď som vstupoval do svojej študovne, bol som obkolesený osami, ale nevzrušoval som sa. Až kým ma pred troma dňami jedna nepoštípala. V tej chvíli som mal pocit, akoby som sa dotkol ohňa. Bolo to neskutočne bolestivé. Poradili mi, aby som si na štípanec priložil plátok cibule. Poslúchol som, hodinu som to s cibuľou v dlani vydržal, ale bolesť neprestávala.
V Bratislave som si neskôr sadol k počítaču a začal študovať encyklopédiu na internete. Zistil som, že osa je vlastne jeden druh sršňa. V japončine ju voláme suzume bači. Bači znamená včela, suzume vrabec. Sú totiž naozaj také veľké ako vrabec. Keď zbadáme ich hniezdo, vždy sa mu radšej vyhneme, a keď je to na verejnom priestranstve, vždy zavoláme odborníkov, ktorí hniezdo odstránia. V Japonsku sa neodborné pichanie do osieho hniezda považuje za veľmi nebezpečné. Taká veľká osa môže človeka aj skoliť. Po nedávnej skúsenosti s malou osou sa budem ôs navždy báť! Neviem si predstaviť, ako musí trpieť bábätko, keď ho uštipne osa. Moja žena mi stále hovorí: Nepreháňaj! Nechápem, ako môžu byť Slováci takí pokojní v prítomnosti takého nebezpečného hmyzu.
Autor: MASAHIKO
