ILUSTRAČNÉ FOTO - SITABRATISLAVA - Minister dopravy Ľubomír Vážny včera počas prvej parlamentnej hodiny otázok v tomto volebnom období deklaroval záujem dohodnúť sa s maďarskou stranou na memorande o dostavbe rýchlostnej komunikácie medzi Košicami a maďarským Miškolcom. So začatím stavby sa počíta v roku 2008, ukončená by mala byť v roku 2010. Po dohode s maďarskou stranou sa vie rezort dopravy prispôsobiť aj skoršiemu termínu dokončenia. Slovensko potrebuje na spojenie Košíc a Miškolca dotiahnuť po hranice 14,5 km, Maďarsko 60 km. (tasr)
BRATISLAVA - Cieľ vlády získať rozhodujúce práva v čiastočne sprivatizovaných energetických podnikoch zrejme nebude jednoduchá úloha. "Muselo by dôjsť k otvoreniu akcionárskej zmluvy," povedal hovorca Západoslovenskej energetiky (ZSE) Ján Orlovský. Investorom v ZSE je nemecký E.ON. Vláda sa v súčasnosti podľa hovorcu ministerstva hospodárstva Branislava Zvaru snaží s investormi dohodnúť na zmene akcionárskej zmluvy v tých podnikoch, kde má štát 51 percent.
Zmluva napríklad s Transpetrolom hovorí, že "z piatich členov predstavenstva vrátane predsedu budú tri osoby nominované strategickým partnerom a dve vrátane podpredsedu budú nominované ministerstvom hospodárstva." Podobne je to aj pri energetických podnikoch či pri Slovenskom plynárenskom priemysle.
Energia by nebola lacnejšia
Vláda mala podľa poslanca za SMK Pála Csákyho zásah do zmlúv prerokovať najprv s investorom, aby zistila, či je zmena pomeru v predstavenstve priechodná. "Som skeptický, či sa jej to podarí," povedal pre SME Csáky. Dodal, že takáto zmena by vyvolala prinajmenšom úvahy o tom, či v podnikoch zahraniční partneri ostanú, alebo odídu.
Poslanec za SDKÚ Tomáš Galbavý hovorí, že "aj keby mala vláda rozhodujúce práva v predstavenstve, neznamenalo by to, že by boli energie lacnejšie". Ich ceny sú totiž regulované úradmi a odvíjajú sa od situácie na energetickom trhu a svetových cien plynu či elektriny.
Zmena pomeru v predstavenstve v prospech slovenskej vlády by navyše nemusela ovplyvniť rozhodovanie. "Za tri roky nikdy nedopadlo hlasovanie tak, že by sa skončilo v pomere 3 ku 2. To znamená, že aj zo strany štátnych zástupcov bola kontrola robená zodpovedne pre firmu aj pre štát," povedal Orlovský zo Západoslovenskej energetiky.
Pod súčasným vedením podniku vzrástol za tri roky od privatizácie nielen zisk, ale aj vyplácané dividendy a daň zo zisku. Štát dostal v roku 2002 od ZSE vo forme DPH, dane z príjmu a na dividendách spolu 1,5 miliardy korún. Za rok 2005 to bolo spolu 5,5 miliardy, pričom dividendy vzrástli z nuly na 1,1 miliardy korún, povedal Orlovský.
Protiústavný krok
Ak sa ministerstvu nepodarí s akcionármi dohodnúť, rezort podľa Zvaru vypracuje návrhy pre vládu, ako manažérsku kontrolu dosiahnuť aj bez dohody. To, či by jedným z návrhov bola novela zákona, ktorá by de-facto zasiahla do zmlúv, nechcel hovorca komentovať.
Vláda však nemôže zasiahnuť do zmlúv jednostranne. "Pokus o zásah do zmlúv formou novely zákona by bol s veľkou pravdepodobnosťou posúdený ako protiústavný," povedal advokát Tomáš Kamenec. Ústavný súd totiž už podľa neho raz rozhodol, že zmluvy nie je možné meniť zákonom.
Navyše, investori vstupovali do podnikov za určitých zmluvných podmienok a takáto zmena by mohla ohroziť ich investíciu. "Mohlo by to vyústiť do nároku investora na náhradu škody," povedal Kamenec.
Podľa Galbavého z SDKÚ by iný zásah do zmlúv ako dohodou s investorom mohol ovplyvniť aj záujem investorov o Slovensko.
