SMK považuje postoj SDKÚ k ich pôvodnému návrhu vyhlásenia za napadnutie svojej strany. KDH hovorí, že SDKÚ sa správa "mediálne pragmaticky". Politici oboch opozičných strán sa zhodujú: rozpor pri vyhlásení o extrémizme ukázal, že vzťahy v opozícii nie sú dobré.

"Správajú sa, ako keby nikoho nepotrebovali, čo je na škodu veci. Dosť naštvali SMK a ku nám sa nesprávali ako k rovnocennému partnerovi," povedal podpredseda KDH Július Brocka. Podľa neho sa SDKÚ ešte "dostatočne neadaptovala" na pobyt v opozícii.

Predseda SMK Béla Bugár tvrdí, že v slovensko-maďarských vzťahoch treba zabudnúť, kto je koalícia a kto opozícia, pretože "stačí iskra a nikto to nezastaví".

SDKÚ odmieta, že opozičná spolupráca je nedostatočná. Podpredseda Eduard Kukan povedal, že spolupráca bude vždy závisieť od problému."Otázky slovensko-maďarských vzťahov sú vždy komplikovaniejšie aj pre spoluprácu SDKÚ a SMK. SDKÚ je najsilnejšia opozičná strana a chceme robiť zásadovú politiku," tvrdí Kukan.

Politológovia sú presvedčení, že SDKÚ si svojím postojom u voličov nepomôže.

Podľa Miroslava Kusého bolo zámerom SDKÚ zviditeľniť sa ako "tí, čo obhajujú slovenskú vec". V boji o národne orientovaných voličov podľa neho nemá proti SNS šancu. a "nie je ani politicky prezieravé, keby chceli na tom získať".

Grigorij Mesežnikov za postojom SDKÚ vidí aj súperenie v opozičnom tábore či snahu skomplikovať život vládnej koalícii. "Všetky tieto dôvody, i keď sú pochopiteľné, z pohľadu SDKÚ sú však neproduktívne," povedal.

Zamietavé stanovisko SDKÚ k vyhláseniu vládnej koalícii podľa neho príliš neublížilo, pretože sa k nemi pridali zvyšné strany opozície SMK a KDH. "Mám pocit, že to môže skomplikovať skôr vnímanie samotnej SDKÚ." (sp)

Alexander: Je nevhodné spájať holokaust s incidentmi

BRATISLAVA - Vyhlásenie proti extrémizmu a neznášanlivosti poslanci parlamentu spojili s Pamätným dňom obetí holokaustu. Podpredseda SDKÚ Eduard Kukan zdôvodňoval nesúhlas s vyhlásením aj tým, že je nedôstojné spájať tému holokaustu a kriminálnych incidentov z posledného obdobia.

Šéf Ústredného zväzu židovských náboženských obcí František Alexander s tým súhlasí. Holokaust bol podľa Alexandra ohromný zločin a lúpež, pravdepodobne najväčšia v dejinách, a predchádzali mu protižidovské zákony, ktoré zbavovali štyri percentá občanov Slovenskej republiky ľudských práv a nakoniec aj práva na život.

Takéto zákony neexistovali proti žiadnej inej menšine. Preto spájanie kriminálnych incidentov proti občanom maďarskej národnosti s obeťami holokaustu Alexander považuje za "nevhodné".

(sp)