Socha pápeža Jána Pavla II. v Košiciach. FOTO - ARCHÍV SME
BRATISLAVA - Zákazky na významné monumenty či pamätníky získavajú umelci často len vďaka dobrým kontaktom s objednávateľom. Aj preto podľa kritikov málokedy spĺňajú vyššie estetické kritériá.
"Náš verejný priestor si ukradla najspodnejšia úroveň realizátorov umenia. Je tragédia, ako sa prezentuje vkus našich dnešných politických predstaviteľov," tvrdí výtvarník Michal Moravčík, iniciátor kampane Stop kultúrnej politike v našich mestách.
Kampaň kritizuje praktiky pri zadávaní verejných zákaziek. Podľa Moravčíka zákazky na monumenty a pamätníky často nepodliehajú konkurzom ani verejným diskusiám.
Sochár Jozef Jankovič hovorí, že na Slovensku sa v súčasnosti robia vo verejnom priestore štyri druhy pomníkov - diela spojené s maďarskou menšinou na južnom Slovensku, diela iniciované primátorom mesta Žilina alebo Maticou slovenskou či diela zviazané s katolíckou cirkvou. Poslednou kategóriou sú žánrové figúrky rozosiate v mestských peších zónach, hlavne v Bratislave. "Je zrejmé, že väčšina tých diel sa do dejín výtvarného umenia na Slovensku nikdy nedostane," hovorí.
Množstvo sôch venovaných postavám slovenského národného hnutia pribudlo v poslednom čase najmä v Žiline. Dvorným sochárom žilinskej radnice je jediný človek - Ladislav Berák.
Pavel Choma, výtvarník pochádzajúci zo Žiliny, tvrdí, že "po kvalitatívnej stránke tieto sochy neobstoja". "Bývam v Žiline, učím v škole, ale žilinská radnica ma neoslovila ani len na odbornú konzultáciu," hovorí Anton Čierny, vedúci Katedry socha, objekt, inštalácia na VŠVU v Bratislave.
Naposledy dal primátor Ján Slota postaviť sochu Jozefa Miloslava Hurbana na koni za 28 miliónov korún. O peniazoch odmietol hovoriť. "Je dehonestujúce rozprávať o peniazoch. Sú ničím oproti tomu, čo Hurban urobil pre Slovensko a Slovákov," povedal pre SITA pri odhaľovaní sochy.
Okrem Hurbana postavili v Žiline sochy Štefánikovi, sv. Cyrilovi a Metodovi, Hlinkovi, Bernolákovi či Štúrovi.
Podľa Čierneho z VŠVU možno v každom období vytvoriť kvalitnú verejnú sochu, len "nesmie byť vopred určený výsledok, ani čo sa týka autora, ani ideologicky". Tvrdí, že ani rozporuplne riešené dielo nemusí znižovať kvalitu osobnosti, ktorej je pomník venovaný.
K niektorým významným zákazkám sa aj dnes dostanú protežovaní umelci z čias komunistického režimu. Napríklad autorom sochy Hansa Christiana Andersena na Hviezdoslavovom námestí je Tibor Bartfay, sochár socialistických monumentov.
Jankovič hovorí, že z moci úradnej sa tomu nedá zabrániť. "Kto určí, kto je nadpriemerný umelec? Zatiaľ nijaký rebríček kvality neexistuje." Problém je podľa neho aj v slovenskej kunsthistórii a odborných časopisoch.
"Ak má nejaký súkromný investor, spoločenská organizácia alebo mesto pocit, že by mali zvýrazniť zásluhy nejakej osobnosti, majú na to právo a je ťažké v mene absolútnej kvality presadiť jedine správny elitný umelecký názor. To sme už zažili v nedávnej minulosti," hovorí Jankovič.
Sochy a ich tvorcovia
V centre Banskej Štiavnice by mala na žiadosť primátora Mariána Lichnera vyrásť socha poslednej bosorky, ktorá má symbolizovať toleranciu. Autorom je Tibor Bartfay. Proti nápadu vystupujú občianski aktivisti s tým, že ide o gýč.
Mesto Trenčín koncom augusta odhalilo pamätník architektovi Františkovi Silbersteinovi-Silvanovi. Podľa hovorcu mesta Igora Hlobeňa samospráva vybrala z troch potenciálnych realizátorov jedného, ktorý následne priamo oslovil sochára Igora Mosného. Pomník stál mesto dva milióny korún.
V Košiciach nedávno odhalili pomník Jána Pavla II. Autorom sochy je Peter Harničár z obce Víťaz pri Prešove. Okrem verejnej zbierky naň dalo peniaze mesto Košice, Košický samosprávny kraj i sponzori.
Mesto Bratislava ešte do konca roka podporí výstavbu pamätníka na Tyršovom námestí, ktorý má byť mementom smrti Daniela Tupého. Na jeho tvorbe sa bude podieľať architekt Pavol Brna. Mesto do projektu vstúpi iba pozemkom a pozemnými úpravami, zvyšok peňazí majú zohnať mimovládne organizácie.
Jeden z posledných väčších konkurzov na pomník vypísalo ministerstvo obrany: týkal sa obetí leteckej katastrofy vojenského špeciálu AN-24. Do súťaže sa prihlásili výtvarníci s 34 návrhmi
Výtvarníci: Zmeniť by sa mal stavebný zákon
Slovenskí výtvarníci žiadajú, aby vláda pri verejných stavbách zaviedla povinnosť použiť dve percentá z nákladov na umelecké diela v budove.
Za minulého režimu boli tieto dve percentá vždy určené na "výtvarné doriešenie" budov. V tom čase fungovali komisie, ktoré schvaľovali ideový zámer, techniku aj náklady diela.
"V týchto komisiách sedeli odborníci a jeden človek, ktorý reprezentoval 'ľud'," hovorí predsedníčka Slovenskej výtvarnej únie Lýdia Jergušová-Vydarená.
Ani po zrušení ideologických komisií sa však kvalita sochárskych diel veľmi nezlepšila. "Kvalitu diel teraz určujú peniaze súkromného investora."
Únia chce, aby bola povinnosť použiť dve percentá z nákladov na výtvarné diela v budove opätovne zavedená. Podobný zákon pripravilo aj české ministerstvo kultúry.
Výtvarníci zároveň navrhujú zaradiť nákup umeleckých diel medzi náklady znižujúce daňový základ, čo by mohlo podľa nich "rozhýbať trh s umením a zvýšilo by šancu umelcov sa uživiť sa tvorbou".
(zu)
Národný buditeľ Hurban na koni zdobí Žilinu. FOTO - ČTK
