Krava vo farbách rumunskej štátnej zástavy a Európskej únie bola súčasťou kampane za vstup do EÚ.
FOTO – ČTK/AP
ských súdov by ostatné štáty dvadsaťpäťky nemuseli uznať. Vyplýva to z predbežného návrhu správy Európskej komisie o pripravenosti krajín na vstup, ktorý získal britský denník Financial Times.
Komisia sa podľa denníka priklonila k možnosti pozvať Bulharov a Rumunov do únie 1. januára 2007 a neodkladať vstup o ďalší rok. Táto možnosť sa začala reálne zvažovať tento rok na jar potom, čo Brusel vystavil Sofii a Bukurešti tvrdé predvstupové vysvedčenie.
Komisia vtedy povedala, že rozbujnenosť korupcie a v bulharskom prípade ešte nereformovaný súdny systém znemožňujú dať obom štátom pozvánku do klubu. Balkánska dvojica dostala niekoľko mesiacov na nápravu s tým, že konečný verdikt Bruselu príde v septembri.
Tri týždne pred vypršaním limitu v komisii prevažujú zástancovia skorého rozšírenia, medzi nimi je aj šéf úradu José Barroso. Zároveň navrhujú dosiaľ najtvrdšie sankcie. Také nad novou členskou krajinou doteraz nikdy neviseli. Ak jedna či druhá krajina „porušia zmluvu“ s úniou, dvadsaťpäťka bude môcť použiť bolestivé „záchranné brzdy“ a o niektoré výhody členstva daný štát pripraviť.
Jednoducho povedané, ak na Sofiu alebo Bukurešť padne tieň podozrenia, že väčšina farmárskych eurodotácií končí v čiernej diere, peniaze rádovo v miliardách eur tam nebudú prúdiť. Brusel síce nemôže členskej krajine len tak odoprieť financie, ktoré jej garantuje prístupová zmluva, ale môže povedať, že napríklad agentúra na vyplácanie poľnohospodárskych dotácií nie je dostatočne priehľadná, a peňazovod zastaviť.
„Sú to bezprecedentne tvrdé sankcie, ide o novú vec. Môžu byť uvalené kedykoľvek po vstupe,“ citovali Financial Times nemenovaného európskeho úradníka blízkeho rokovaniam. „Myslíme si, že najlepší spôsob, ako ich (Bulharov a Rumunov) motivovať, je mať v ruke hrozbu sankcií, ale neodkladať vstup na rok 2008. Reformy by sa tak mohli spomaliť,“ dodal.
Už na jar sa ukázalo, že väčším problémom z hľadiska fungovania únie je Bulharsko, ktoré v tomto čase nestihlo premeniť komunistickú justíciu na systém kompatibilný s európskymi súdmi. Bruselu prekážalo, že sa tamojší sudcovia ešte nezačali zaoberať stovkou politických vrážd, ktoré sa v krajine stali od začiatku deväťdesiatych rokov. Nad Bulharskom má preto visieť ešte druhá hrozba - možnosť odoprieť tamojším sudcom spoluprácu s ich kolegami v rámci únie a neuznávať bulharské súdne verdikty. Rumunsko sa tomuto trestu vyhlo.
„Dúfali sme, že Bulharsko v lete pridá a ponúkne nám konkrétne výsledky v boji proti korupcii a organizovanej kriminalite, ale doterajší výsledok je sklamaním,“ povedal citovaný úradník. Bulharská vláda takémuto hodnoteniu oponuje. Tvrdí, že robí maximum a že efekt súdnej reformy sa v praxi prejaví až s odstupom času.
Bulharský premiér Sergej Stanišev mal včera v Štrasburgu príležitosť osobne a na poslednú chvíľu presvedčiť o snahe svojej vlády vedenie Európskej komisie.
