č nestane proti jeho vôli. Môže si spokojne povedať, že do českej politiky vyryl hlbokú brázdu.
Na čele vlády stál niečo viac ako rok, stačil sa však stať rozhodujúcim hráčom politickej scény. Je to silný výkon od človeka, ktorého rok predtým, než sa stal premiérom, verejnosť takmer nepoznala.
Pred tým bol niekoľko mesiacov ministrom pre miestny rozvoj. Ešte skôr pôsobil ako ekonomický námestník pražského primátora. Mal povesť pragmatika schopného s každým spolupracovať. Zároveň bol neúspešný lokálny politik. Patril k liberálnemu krídlu ČSSD, kritizoval populizmus straníckeho vedenia a odmietal spoluprácu s komunistami.
Za premiéra Paroubka vybral jeho predchodca Stanislav Gross. Keď musel sám odísť, chcel na svoje miesto dosadiť šedivú nekonfliktnú osobu, ktorú môže riadiť z úzadia a uchovať si tak moc.
Nielen Gross zažil veľké prekvapenie. Dovtedy nevýrazný politik sa stal mimoriadne agresívnym premiérom s výstižnou prezývkou buldozér. Zhora rýchlo ovládol stranu, v ktorej sa zdola dlho nedokázal presadiť.
Ako premiér podriadil všetko blížiacim sa voľbám. Jeho vládnutie bolo jednou veľkou volebnou kampaňou. Bol premiérom, ktorý musel osobne rozhodovať o každom probléme vyvolávajúcom pozornosť verejnosti, otvárať každú škôlku a gratulovať každému športovcovi k zisku medaily. Voľbám podriadil aj zostavovanie rozpočtu s rekordným deficitom a odklad nevyhnutných reforiem.
Najzaujímavejšia bola jeho úplná zmena imidžu. Politik, čo hľadal s každým dohodu, sa zmenil na arogantného lídra schopného ustúpiť, iba ak sa podľa prieskumov jeho názor ukázal ako nepopulárny. Z odporcu spolupráce s komunistami sa stal prvý ponovembrový český premiér, ktorý nereformovanú krajnú ľavicu otvorene pozýva k moci.
Najmä vďaka Paroubkovým ambíciám a neschopnosti prijať prehru nemá Praha ani tri mesiace po voľbách plnohodnotnú vládu.
Jeho popularite však tieto postoje výrazne neuškodili a pre vlastnú stranu zostáva nespochybniteľným vodcom. Jeho pozícia by sa mohla zmeniť, len ak by výrazne prehral predčasné voľby, ktorým sa zatiaľ urputne bráni. Potom by sa ho mohla vlastná strana zbaviť rovnako rýchlo, ako sa v nej on zbavil svojich konkurentov.
