BRATISLAVA - Len tri týždne po tom, čo večer 31. augusta 1996 začala televízia Markíza svoje vysielanie, sa z nej stala najsledovanejšia televízia na trhu.

Riaditeľ televízie Pavol Rusko tvrdil, že Markíza bude apolitická. Zo začiatku sa o to aj snažila, no zakrátko sa prejavili Ruskove politické ambície. Markíza ako najsledovanejšie médium podľa politológa Miroslava Kusého politiku ovplyvňovala - napríklad pri formovaní a propagácii SOP a ANO.

"Už udalosti odvíjajúce sa od majetkových sporov v roku 1998 boli zamerané na následný Ruskov politický nástup," hovorí Kusý. Dnes podľa neho politická tendenčnosť ustúpila. "Zmenila sa náplň spravodajstva, je viac bulvárne, hlavné priority nie sú politické udalosti. Dnes spravodajstvo zapadá do komerčného biznisu," hodnotí Kusý, podľa ktorého sa politika najmä vplyvom Markízy stala súčasťou šoubiznisu.

Na oslavu svojich desiatych narodenín Markíza pozvala aj bývalého riaditeľa Vladimíra Repčíka, či niekdajšiu moderátorku Annu Ghannamovú, ale aj nové hviezdy šoubiznisu, ktoré vzišli z STV, Adelu s Brunom.

K licencii pomohlo HZDS

"Markíza je dieťaťom HZDS," povedala pred rokmi dnes už nežijúca Emília Boldišová, ktorá bola v roku 1994 šéfkou licenčnej rady. Podľa nej Markíza vďačí za licenciu vtedajšiemu predsedovi parlamentu Ivanovi Gašparovičovi, jeho asistentovi Ľubošovi Juríkovi a Oľge Keltošovej.

V roku 1994 vtedajšia Rada pre televízne a rozhlasové vysielanie vyhlásila výberové konanie na tretí vysielací okruh. Spoločnosť Markíza Blatné sa dostala do užšieho výberu, ale licenciu nedostala, pretože Rusko v dokumentoch zatajil spoločníčku zo zahraničia Sylviu Volzovú. Zákon hovoril, že ak bola licencia udelená na základe nepravdivých údajov, odoberá sa. "Rusko stratil dôveru rady," povedala Boldišová. Vzápätí Oľga Keltošová (HZDS), ktorej vtedajší manžel bol advokátom Markízy, oznámila, že sa uvažuje o odvolaní rady. Parlament radu na návrh poslanca Jána Feketeho (HZDS) odvolal.

Nová rada pod vedením Petra Juráša Markíze licenciu schválila.

Ako vyzerali začiatky

Markíza mala pred desiatimi rokmi na štart ideálne podmienky - široké pokrytie (okolo 60 percent obyvateľstva), skúseného zahraničného spoluvlastníka, miliardu korún na rozbeh a nijakú konkurenciu. Jedinou televíziou bola STV, ktorá slúžila Mečiarovi.

"Pre všetkých, ktorí sme tam boli už od začiatku, to bola obrovská výzva, pretože po krachu televízie Viva projektu súkromnej televízie nikto neveril," hovorí prvý šéfredaktor Markízy Peter Susko. Začiatky boli podľa neho plné eufórie a svojského romantizmu, "verili sme, že sme hrdinami nových dní, priekopníkmi, pioniermi, že nás história ocení a my budeme žiť šťastne, až kým nepomrieme".

Susko po niekoľkých mesiacoch z televízie odišiel. "Mal som trochu iné predstavy o spravodajstve a moderovaní."

Dodnes si myslí, že Markíza jednoznačne stála na Pavlovi Ruskovi. "Nech si hovorí kto chce, čo chce, ale hoci to medzi mnou a ním poriadne iskrilo, bez neho by Markíza nestála ani vtedy, ani dnes. A nemám na mysli ani tak jeho manažérske schopnosti ako skôr principiálne stanoviská, keď išlo o peniaze a komunikáciu s CME," hovorí Susko, ktorý je dnes šéfredaktorom slovenského vydania časopisu Playboy.

"Mali sme spoločnú víziu. Nikdy predtým, ale ani potom som nezažil, aby ľudia pristupovali k povinnostiam tak profesionálne. Mnohé zložité projekty sa urobili za niekoľko dní," spomína niekdajší šéf reklamy a PR Jozef Heriban.

Pri začiatkoch Markízy boli okrem Ruska aj Erika Vincoureková, Ľubo Gregor, Stanislav Pavlík, Martin Hoffman, Táňa Heldová, Katarína Rimóczyová.

Najväčší odlev pôvodných tvárí nastal v roku 1998 a podobný po odchode Ruska a príchode Miku. Zo známych tvárí ostali od začiatku už len niekoľkí - napríklad Jana Hospodárová a Nora Krchňáková.

Najväčšia hviezda Markízy

Markíza od začiatku kládla veľký dôraz na budovanie nielen značky televízie, ale aj televíznych tvárí. Bola prvá, ktorá sa rozhodla promovať svoje tváre na dovtedy nevídanom priestore.

Na čele marketingového oddelenia stála Zuzana Ťapáková, ktorá je tam ako jediná z topmanažmentu dodnes, pomáhal jej Heriban. "Starali sme sa o všetkých, ktorí boli pred kamerou. Naraz asi o 20 ľudí, nie o dvoch-troch ako teraz," hovorí Heriban.

Prostredníctvom bartrových dohôd s médiami sa robili PR rozhovory s tvárami Markízy, podobne sa dohadovali ich fotografie na titulné stránky. Na tento účel bol vymyslený aj TOM. "Celé dva mesiace sme v kampani učili verejnosť mená ľudí, tak sa podarilo vybudovať silnú značku nielen Markíze, ale aj ľuďom, ktorí z toho potom roky ťažili." Postupne začali niektorí vyčnievať. "Najväčšou hviezdou Markízy bol podľa Heribana jednoznačne Braňo Ondruš. "Bol absolútne neohrozený." Veľkú popularitu mali podľa neho ešte Aneta Parišková a Andrea Vadkerti.

Aká je Markíza dnes?

Televízia Markíza je dnes podľa mediálneho analytika Rastislava Kužela z MEMO '98 bežnou komerčnou televíziou. Svoju dominantnú pozíciu na trhu si drží stále, ale už nie je taká silná ako v začiatkoch.

Medzníky v histórii Markízy

• 7. augusta 1995 - Markíza-Slovakia získala licenciu.
• 31. augusta 1996 - začiatok.
• 31. augusta 1997 - prvý TOM.
• 18. augusta 1998 - Vrcholí majetkový spor medzi Ruskom a spoločnosťou Gamatex, ktorá predtým kúpila spoločnosť Markíza-Slovakia v dražbe.
• 15. september 1998 - Gamatex obsadil televíziu. K televízii prišli demonštrovať tisícky ľudí a opoziční politici.
• 19. októbra 1998 - Rusko sa vrátil do televízie ako generálny riaditeľ. Neskôr vyplatil Gamatex aj bývalú spolumajiteľku Sylviu Volzovú. Časť svojho podielu predal Jánovi Kováčikovi a Milanovi Fiľovi.
• 4. apríla 2000 - Televízia dostala rekordnú pokutu dva milióny korún za odvysielanie rozhovoru so spevákom Richardom Müllerom, v ktorom sa verejne priznal k užívaniu drog.
• 30. septembra 2002 - Pavol Rusko, ako predseda ANO a podpredseda parlamentu, oznámil prevod obchodného podielu v televízii na Františka Vizváryho.
• 22. septembra 2003 - Vladimír Palko vyhlásil, že televízia slúži mafiám, je skorumpovaná a je "výsmechom demokracie".
• 31. októbra 2005 - Spoločnosť CME oznámila, že uzavrela dohodu o získaní kontrolného podielu v TV Markíza a zvýšení ekonomického podielu na 80 percent. Pavol Rusko predal všetky svoje akcie v televízii.
• 1. februára 2006 - Novým generálnym riaditeľom TV Markíza sa stal Václav Mika.
• 7. marca 2006 - Licenčná rada predĺžila televízii licenciu do roku 2019.

Autor: MIRKA KERNOVÁ(čtk, hr)