Pavol Barabáš je najviac oceňovaným slovenským filmárom. Viac ako o estetike či odkazoch na diela klasikov sa pri ňom hovorí o vzrušujúcich záberoch, adrenalíne, dobrodužstve. Hľadá miesta, ktoré sú na zemeguli pred televíznymi kamerami skryté a hľadá civilizácie, ktoré neveria našim dobrotám a na uvítanie vám ponúknu červíkov.

Tento rituál - vymieňanie si potravín filmárskej výpravy s potravinami domorodcov, sa v Barabášových filmoch objavuje nejeden raz. Umenie komunikácie niekedy rozhoduje aj o prežití. A divoká príroda sa tiež nie vždy správa priateľsky. Nedramatizujeme, takto to poznáme z Barabášových snímok.

Kanibali, mágia, nedotknutá príroda, to nie sú heslá do reklamy, ale to, čo v jeho filmoch často nájdeme. Nakrúca ich často v podmienkach, na ktorých návštevu treba viac ako len zvedavosť a nadšenie. Atmosférou dokáže strhnúť aj zarytých odporcov dobrodružných filmov.

A ocenenia? Tie neprekvapujú. Tí, ktorí prijmú jeho hru o život (bez zveličovania) a nechajú sa strhnúť, si už na ne zvykli. Rekordman pokračoval aj toto leto. Najnovšie z Teplic nad Metují si s dvoma filmami odniesol viacero ocenení.

Odborná porota udelila obrazovému dokumentu Premeny Tatier Čestné uznanie. Je to už štvrté festivalové ocenenie pre film s tohtoročnou produkciou.

Pururambo, ktorý sa odohráva na Novej Guinei, zas získal aj Cenu města Teplice nad Metují a v diváckom hlasovaní o najlepší film sa umiestnil na druhom mieste.

Tento rok Pururambu medzi inými uštedril cenu brniansky festival Go kamera, slovenský festival Hory a mesto, rovnako aj Envirofilm a Európsky environmentálny festival v Bulharsku.

JANA KADLECOVÁ