Do tohto počtu rátam už aj prózu Nožnice (vyd. F. R. & G., Bratislava 2006), ktorá takisto ako predošlé Koleničove diela vyvolá určite protichodné reakcie alebo aspoň nenechá nijakého čitateľa ľahostajným.

Ivan Kolenič je provokatér a burič, ktorý rád šokuje, a to je aj prípad Nožníc. Tentoraz nejde o hocičo, lebo v hre je život, samotná existencia človeka, ktorému sa už odnechcelo byť na tomto svete, preto opakovane pácha samovraždu.

Autor do všetkých podrobností opisuje „zbabrané pokusy o definitívne riešenie“, začarovaný kruh suicíd, kde stále prebieha to isté: alkoholický maratón, následne depresia, žiletka na zápästí alebo hádzanie tabliet či potkanieho jedu do úst, potom nemocnica, úteky z nej a tak s malými obmenami stále dookola, pričom sa vlastne ani nemusíme zaujímať, koľko týchto zbabraných pokusov bolo.

Samovražedné stereotypy naruší nechcená situácia, keď si hlavná postava prózy „oplieska palicu“, čiže spadne z lavičky na betón, rozbije si lebku a stráca schopnosť rozprávať. V Koleničovej próze prevláda až rozkošnícky stupňovaný a vychutnávaný pud sebaničivosti, najmä v „žiletkových“ scénach, čo vyznieva priam patologicky a odpudivo. No ani inde sa neprejavuje ako citlivka, koniec koncov mu to nedovoľuje tma, ktorou sa zaoberá.

Ťažko povedať, aká je miera autorovej totožnosti s hlavnou postavou, aj keď je to rozprávanie v prvej osobe, ale celkom iste tu veľkú úlohu zohrala jeho vlastná skúsenosť. Mnohé totiž vyskúšal v živote, aby to potom vyskúšal v literatúre. Otázky o náplni, respektíve o vyprázdnenosti života si už kládol aj v zbierkach poézie.

Nožnice sú však najhlbším zárezom do problematiky. Koleničova postava pritom skôr negatívne koná, ako hľadá pozitívne východiská z krízy a príznačné je, že v jej bezútešnom príbehu niet najmenšieho náznaku ilúzie, prípadne ideálu. Môže vytriezvieť len z alkoholu, z ilúzií nie. A úniky smerujú skôr k zánikom ako k niečomu inému.

Záchranné slovko predstavuje pre jeho postavu slovko domov, ísť domov. No to je iba iný druh samoty, z ktorého sa vždy znovu pokúša vylomiť.

Kolenič v najnovšej knižke preukázal schopnosť zaznamenávať psychické stavy jednotlivca, no nepátra po ich príčinách, sleduje iba dôsledky. Na čítanie jeho Nožníc treba silné nervy, lebo sa niekedy až zbytočne piple v ošklivostiach, ktoré samovraždy sprevádzajú.