Na trenčianskom zimnom štadióne sa včera plakalo. Najmä mladší hokejisti vychádzali pred dopoludňajším tréningom z kabíny a ťažko sa spamätávali zo správy o tragickej smrti bývalého spoluhráča Štefana Blaha. Jeho 21-ročný rovesník Vladimír Kútny s ním vyrastal hokejovo aj ľudsky od siedmej triedy základnej školy na Hodžovej ulici. Najlepší kamaráti, zhodujú sa všetci v Dukle. "Bol mi ako brat, najbližší človek. Nedokážem tomu uveriť. Keď mi to ráno oznámili v mobile, cítil som sa ako v zlom sne," povedal V. Kútny.
Obaja trenčianski útočníci sa prebíjali v predchádzajúcich troch rokoch v zámorských juniorských súťažiach. Štefan bol v ontarijskom tíme Sarnia Sting a predtým Sudbury Wolves od Vlada v quebeckej súťaži stovky míľ ďaleko.
"Každý sme mávali v tvrdom konkurenčnom prostredí problémy. Vlado ma vždy dokázal prostredníctvom telefónu podržať, vyhecovať, pozitívne naladiť. Vždy som chcel byť ako on. Vzácna povaha, vyžaroval neskutočnú morálnu silu, nezdolnosť. Pritom bol vždy veselý, šíril zábavu a dobrú náladu," chvíľu hľadal hlas V. Kútny.
Štefan, všeobecne zvaný Pišta po svojom otcovi bývalom kanoistovi, bratovi známeho trénera reprezentácie Pavla Blaha, bol silový typ útočníka. Draftoval ho v roku 2003 New York Islanders v štvrtom kole.
Vlado: "Veľmi túžil po NHL. Nikdy som nepochyboval, že to tam dotiahne. Vzormi mu boli vždy typy čo drú. Najviac Zdeno Chára či Branko Radivojevič, u ktorých pozoroval, ako tvrdo išli za svojím."
Posledné tri roky prežili nerozluční priatelia, ktorí prešli všetkými mládežníckymi reprezentáciami, spoločnú dovolenku v Chorvátsku. "Nebudem si vymýšľať, či mal nejaké záľuby. Mal plnú hlavu hokejových snov. Žil pre ne v posilňovni, pri plávaní, florbale. Nikdy však neunavoval. Akokoľvek športový univerzál Pišta tvrdo pracoval, v jeho spoločnosti sa každý cítil príjemne. Ako na dobrom filme alebo pri knihe. Autá nezbožňoval ako väčšina hokejistov. Sám šoféroval opatrne."
