Píšem vám z našej chalupy, ktorú máme v Južných Čechách. V posledných dňoch sa tu dejú nevídané veci - rastú huby, a toľko, že sa na také niečo nepamätajú ani starci. Naozaj neviem, aký je na Slovensku stav hubárskej vášne, ale u nás percento vášnivých hubárok a hubárov niekoľkonásobne prevyšuje percento vášnivých milencov a mileniek, vášnivých zberateľov etikiet na čokoľvek či vášnivých rybárov. Odohráva sa to síce len pár dní v roku, ale sila tejto vášne je taká veľká, že jej záchvevy skrášľujú sny hubárov aj v zime. Len za včerajšok moji štyria susedia nazbierali každý sotva za poldruha hodiny dokopy tisícpäťsto hríbikov a hríbov, a medzi nimi pár kozákov. Môj sused cez plot ich sám priniesol 625! Dokopy s predchádzajúcimi tromi dňami (keď tá hubová smršť prepukla) to v mojom bezprostrednom susedstve spočítali nad 5000 kusov. Všetci majú aj dnes ráno, keď vám píšem, ľahko zakalený zrak - ako po použití drogy extáza. Moja žena síce povedala, že to môže byť čiastočne spôsobené aj včerajším večerným pivným záťahom, ale po piatich pivách sa v očiach usadí melanchólia, ale nie znovu sa prebúdzajúca vášeň. Takže postupne - jeden po druhom - už zase vyrážajú. Včera bolo horúco a teraz trochu prší - je to signál, že huby porastú ešte viac než rástli. Ak je to vôbec ešte možné. Keď za normálnych okolností vojdete do lesa, na jednu nájdenú jedlú hubu pripadne takých päť, niekedy aj desať húb nejedlých, ak nie rovno jedovatých. A teraz si predstavte, že u nás v týchto dňoch vstúpite do lesa (dokonca stačí len na úplný jeho okraj) a neuvidíte prašivku. Len samé dubáčiky, také tie s bielymi hlavičkami či tie väčšie s hnedými hlavami. Nemá to konca! Iný sused, ktorý aj v dobrej hubárskej sezóne nájde za júl až august 10-15 dubákov, ich za predvčerajšok našiel tridsať. Bude z toho vyjavený ešte o týždeň. Tiež sme našli, samozrejme, ale miera našej potreby, ani miera ochoty mojej ženy tie huby spracovávať sa nijako nezmenila, takže sa držíme pospiatky. A ja som svojim susedom včera večer rozprával, ako vo Švajčiarsku (a vraj aj v Rakúsku) môže každý občan raz týždenne nazbierať len JEDEN KILOGRAM húb. A oni viac ani nenazbierajú. A čučoriedky sú tam chránené rovnako, ako u vás i u nás plesnivec. Vtipné, však? Zdraví
Jiří Stránsky
