Ministerstvo chce ušetriť aj obmedzením výdavkov na nové vedecké projekty.

Slovenská rektorská konferencia a Rada vysokých škôl požiadala vládu, aby sa vysokých škôl šetrenie netýkalo.

Odôvodňujú to dlhodobo zlou finančnou situáciou vysokých škôl. "Dlhá zima si navyše vyžiadala vynaložiť 80 % z plánovaných peňazí na energie. Značnú časť peňazí odčerpala aj valorizácia platov," tvrdí akademická obec.

Šéf Rady vysokých škôl Libor Vozár pokladá šetrenie, ktoré plánuje ministerstvo, za nekoncepčný krok, ktorý nie je v súlade s programovým vyhlásením vlády. Jednou z priorít programu vlády je totiž znalostná ekonomika.

Šetrenie sa má týkať prístrojového vybavenia a modernizácie škôl. "Ak vláda vezme tieto peniaze, už ich nikdy nedostaneme," upozorňuje Vozár.

Ministerstvo školstva chce šetriť aj v regionálnom školstve, a to najmä vo fonde opráv a havárií. Minulý rok bolo na havarijné stavy a opravy základných škôl vyplatených okolo 120 miliónov korún. Tento rok sú už tieto peniaze minuté.

Ministerstvo školstva priznáva, že v rozpočte nie je na opravy v školách, ktoré podliehajú samosprávam, dosť peňazí. "Ich nedostatok sa bude kumulovať a premietne sa do budúceho roku," povedala hovorkyňa ministerstva Viera Trpišová.

Šetrenie sa dotkne aj oblasti športu a mládeže a uzavretých dotačných zmlúv. S úsporami ráta ministerstvo aj v priamo riadených organizáciách.

Podľa podpredsedu KDH a exministra Martina Fronca sa trištvrte miliardy korún nedá ušetriť na úradníkoch. V prvom rade sa bude šetriť na haváriách a rekonštrukciách škôl, ktoré sú nevyhnutné, tvrdí. "Drastické šetrenie" pokladá Fronc za kontraproduktívne.

Trpišová tvrdí, že balík šetrení v školstve nie je ešte uzavretý: "Zatiaľ sú to len návrhy a rokovania medzi rezortmi školstva a financií budú ďalej pokračovať."

Ministerstvá sú povinné svoj záväzok šetriť rozpočtové peniaze splniť. Ak by ho niektorý rezort porušil, ministerstvo financií má právo mu peniaze zablokovať. (mip)