Index ekonomického sentimentu totiž stúpol tento mesiac na najvyššiu hodnotu od roku 1997, keď ho začal Štatistický úrad sledovať. Vzrástol o dve desatiny na 121,4 bodu. „Jeho rast ovplyvnilo najmä zlepšenie vývoja v priemysle a pokračujúci miernejší vývoj v stavebníctve,“ píše v správe Štatistický úrad.

Do indexu ekonomického sentimentu patria okrem priemyslu a stavebníctva aj maloobchodníci a spotrebitelia. Ich dôvera k budúcemu ekonomickému vývoju mierne klesla, celkový index to však neovplyvnilo. Hodnoty indexu nad priemerom od roku 1997, ktorý je 105 bodov, znamenajú, že firmy dôverujú ekonomike. Vážnejší pokles pod túto hodnotu by bol prejavom ich nedôvery.

„Hospodárstvo šliape bez ohľadu na to, kto je vo vláde,“ povedal ekonóm SAV Pavol Kárász. Ekonomické prostredie je v súčasnosti podľa neho také, že „vláda ho beztrestne nemôže zvrátiť“. Nemôže napríklad bez porušenia zákonov siahnuť na súkromné vlastníctvo alebo regulovať všetky ceny tak, ako to bolo pred rokom 1989. „Ekonomika je ako rozbehnutý vlak. Keby vláda začala konať nerozumne a brzdiť jeho rýchlosť, išla by sama proti sebe,“ povedal Kárász.

Ak by však podľa hlavného analytika Slovenskej sporiteľne Juraja Kotiana kabinet robil vážnejšie zásahy do daňovej reformy alebo viac reguloval trh práce, malo by to „z dlhodobého hľadiska negatívny vplyv“ a index by začal klesať. Terajšie koaličné strany spomínané zmeny navrhovali pred voľbami, index dôvery napriek tomu neklesol. „Momentálne v hospodárskej politike neboli uskutočnené žiadne výraznejšie zmeny, ktoré by narúšali kvalitu hospodárskeho prostredia,“ vysvetľuje Kotian.

Obavy z prípadnej zmeny Zákonníka práce vyjadrila Republiková únia zamestnávateľov. Energetické podniky zas majú strach z priamej regulácie cien štátom.

Zásadné zmeny v podnikateľskom prostredí po nástupe novej vlády zatiaľ nenastali, zrušenie privatizácie bratislavského letiska, priama regulácia cien energií a pohonných látok, ako aj niektoré body vládneho programu však môžu znížiť atraktivitu krajiny ako investičnej destinácie, myslí si analytik Robin Shepherd z americkej organizácie German Marshall Fund of the United States. „Základné ekonomické dôvody pre príchod zahraničných investorov na Slovensko tu zostávajú, pribudol však otáznik, ktorý tu predtým nebol,“ hovorí.

Čo prieskum sleduje

Indikátor ekonomického sentimentu (IES) je zložený ukazovateľ, ktorý zobrazuje aktuálny stav očakávaní všetkých účastníkov ekonomického prostredia.

Pozostáva z prieskumu v priemysle, stavebníctve a maloobchode, ako aj prieskumu názorov spotrebiteľov na aktuálnu ekonomickú situáciu. Štatistický úrad oslovuje takmer tisíc manažérov zo spomenu­tých oblastí a približne 1200 spotrebiteľov. Kladie im otázky o očakávanom vývoji produkcie, dopytu a zamestnanosti.

Pri spotrebiteľoch skúma ich postoje k predpokladanému vývoju vlastnej finančnej situácie, úspor, nezamestnanosti a ekonomiky.

(ja)