Vo vojenskom priestore zostane od januára iba zopár vojakov. Na okraji priestoru je totiž sklad prebytočnej techniky, ktorú armáda odpredáva. Dajú sa tu kúpiť aj tanky alebo niekoľko desiatok poľných kuchýň. FOTO SME - MIROSLAV KERN
Vojenský priestor Javorina v Levočských vrchoch je najväčším na Slovensku. Územie posiate malebnými dolinami a kopcami vysokými viac ako 1200 metrov má rozlohu ako menší okres.
Pred štyrmi rokmi sa vláda rozhodla, že Javorinu do 1. januára 2007 vráti pôvodným majiteľom - obciam, cirkvi i jednotlivcom.
Lesy, ktoré od roku 1953 užívala československá, sovietska i slovenská armáda, však už zďaleka nie sú tým, čím bývali. Sú posiate kovovými črepinami a nevybuchnutou muníciou, na niektorých kopcoch sú holoruby. A obce, ktoré v priestore ležali možno stovky rokov, zmizli takmer bez stopy.
Javorinu čistia od mín
Hlavnou bránou do Javoriny je vstup cez osadu Zaľubica neďaleko Kežmarku.
Rampa na bráne je otvorená a pri vchode stojí len opustená budova vrátnice lemovaná niekoľkými zákazmi vstupu a vjazdu bez povolenia.
Priestor je síce stále vojenský, ale nikto ho nestráži.
Hneď za vjazdom sú takmer opustené kasárne. Sídlia v nich ľudia, ktorí priestor odmínovávajú.
Ich šéf Ján Zubko hovorí, že za polstoročie sa tu nahromadili desaťtisíce kusov nevybuchnutej munície. V Javorine boli až tri strelnice - tanková, pechotná a tá, ktorú používala na výcvik protivzdušná obrana.
Priestor by mal byť "vyčistený" najskôr okolo roku 2015 a náklady na pyrotechnické práce zrejme presiahnu 1,7 miliardy korún. Priestor musia odmínovať ručne s použitím detektorov. Po okrajoch sa odmínováva len do hĺbky asi 15 centimetrov, na miestach, kde dopadali strely, do hĺbky 70 centimetrov.
Pyrotechnické práce sú v tomto regióne s vysokou nezamestnanosťou vítanou možnosťou obživy. Robí ich viac ako 150 ľudí, ktorí dostávajú na miestne pomery slušnú plácu.
Niektorých "odmínovačov" našli prostredníctvom úradu práce, iní sa prihlásili ako bývalí vojaci a po dvojtýždňovom kurze môžu ísť s detektorom do terénu.
Po vojenskom priestore si chodí, kto chce
Pred rokmi boli cesty cez Javorinu plné vojenských mechanizmov. Teraz tade premáva len niekoľko áut.
Väčšina z nich vraj má povolenie, ale ľudia, ktorí priestor poznajú, tvrdia, že "sa tam chodí promenádovať hocikto". Na ceste širokej "na dva tanky" možno stretnúť aj Hondu s holandskou poznávacou značkou plnú výletníkov.
Do Javoriny chodia i cykloturisti, hubári a oberači lesných plodov.
Takmer na vrcholku jedného z kopcov stojí panelák. Bývalo v ňom asi 50 sovietskych vojakov, ktorí mali na starosti cvičiace jednotky zo Sovietskeho zväzu.
Terajší veliteľ vojenského obvodu tvrdí, že Sovieti po sebe väčšie škody nezanechali.
V okolí malej "sovietskej zóny" ujmy na životnom prostredí naozaj nevidieť, zato o niekoľko desiatok metrov vyššie sú holoruby, ktoré po sebe zanechali mechanizmy Vojenských lesov.
Po dedinách nezostalo nič
V doline neďaleko hranice vojenského priestoru ešte na konci 50. rokov stála dedina Ruskinovce. Dedinu, ktorá mala dva kostoly, zrovnávali so zemou postupne až do 70. rokov. Dnes ju pripomína len drevená kaplnka, ktorú pred niekoľkými rokmi postavili vysídlenci z dediny.
Okolie lemujú lúky, čo ešte pred niekoľkými rokmi boli poliami obhospodarovanými Vojenskými lesmi.
O niekoľko stoviek metrov je kríž, ktorý označuje miesto ruskinovského cintorína. Aj ten bol zrovnaný so zemou.
Podobne to je aj s ostatnými dedinami - na mieste niekdajších Ľubických Kúpeľov stojí muničný sklad. Postáva pri ňom postarší ozbrojený strážnik, hoci munícia v sklade už nie je. Vojaci, ktorí z kasární v Kežmarku odišli na jar, všetko odviezli.
Na mieste obce Dvorce je holá pláň a kúsok odtiaľ poľovnícky posed.
Niektorí potomkovia vysídlencov sa chcú na miesto vrátiť. Napríklad obyvatelia Ľubických Kúpeľov ich chcú znova založiť.
Čo s lesom, nevedia
Do dediny Lomnička, ktorá dostane z vojenského priestoru viac ako 21 štvorcových kilometrov lesov, vedie cesta plná výmoľov. Okrem dvoch rodín v dedine žijú výhradne Rómovia. Bývajú najmä v domoch po Nemcoch odsunutých po vojne.
"Je nás tu 1738 obyvateľov. Zamestnaných je však len 20 alebo 30," hovorí zástupca starostu Ladislav Mirga.
Obyvatelia Lomničky o tom, že obec dostane už o niekoľko mesiacov obrovský kus lesa, veľa nevedia.
Ani Mirga nevie, čo si dedina s veľkými pozemkami počne. "Musíme si najať lesníka, aby nám to spravoval," hovorí.
Miestni z lesa často kradnú drevo, podľa zástupcu starostu sa obec už dlhšie snaží najať obecnú políciu, ale nemajú peniaze.
"Teraz sa kradne o dosť menej, keď sme ich asi šiestich poslali do basy," hovorí jeden z dvojice vyšportovaných mladíkov z lesnej stráže.
Mužov strážiacich časť vojenských lesov platí ministerstvo obrany. U obyvateľov Lomničky majú zjavný rešpekt a s miestnymi vraj už problémy ani nemajú.
Občas však musia vysvetľovať, ako vyzerá drevo do hrúbky siedmich centimetrov, čo je veľkosť povolená na voľný zber. "Jeden miestny nám tvrdil, že je to tak po kolená," smeje sa strážca.
Zástupca starostu sa vypytuje, čo s lesmi zamýšľajú iné obce. Nakoniec sa Mirga a jeden z miestnych poslancov zhodnú, že by mal lesy radšej spravovať niekto iný ako obec, zo zisku by sa mala platiť obecná polícia a správca lesov by mal zamestnávať výhradne obyvateľov Lomničky.
"Takto by to bolo fajn. Všetci by sme sa mali lepšie," teší sa zástupca starostu. Hlúčik okolostojacich ľudí pritakáva.
Levočania ich už využívajú
Iné obce zatiaľ lesy využívajú najmä na ťažbu dreva, hoci jeho kvalita je často zlá - mnohé stromy sú totiž plné kovových črepín.
Napríklad Levoča môže na svojich lesoch s rozlohou 4000 hektárov hospodáriť už od roku 1998. Viceprimátor mesta Vladimír Schwarzbacher tvrdí, že sa správajú inak ako Vojenské lesy - nerobia vraj holoruby a ročne investujú 20 miliónov do zalesňovania.
Lukáč: Lesy sú zničené
"Stav lesov je strašný. Keď sa rozhodlo, že územie prejde do správy okolitých dedín, ťažba sa dokonca zvýšila," hovorí Juraj Lukáč z lesoochranárskeho združenia Vlk. "Činnosťou Vojenských lesov najviac utrpela Škapova dolina, ktorá je celá vyrúbaná, lesy sa zachovali len pri dedine Tichý Potok."
Podľa analýzy, ktorú si dal Vlk vypracovať, výruby lesov spôsobili aj to, že pôda nedostatočne zadržuje vodu a do rieky Torysa, ktorá v oblasti pramení, tečie priveľa vody, čo spôsobuje záplavy.
Najvhodnejším využitím oblasti by podľa Lukáča bol "mäkký turizmus", teda nie masové budovanie rekreačných centier, ale výlety, na ktoré by turisti štartovali z ubytovania v okolitých obciach.
Rozdelenie Vojenského obvodu Javorina
Fakty o vojenskom priestore
Rozloha 31 624 hektárov Dátum vzniku 1. január 1953 Dátum zániku 1. január 2007 Po obsadení armádou zanikli obce Ruskinovce, Blažov, Dvorce a Ľubické Kúpele Javorina dnes patrí okresu Kežmarok. Po tom, čo prestane byť vojenským obvodom, ju rozdelia medzi štyri okresy - Kežmarský, Levočský, Straroľubovniansky a Sabinovský.
Obec Lomnička dostane veľký kus z priestoru Javorina. Jej obyvatelia nevedia čo s tým. FOTO SME - MIROSLAV KERN
