Miroslav Hlinka - nový kapitán českého extraligistu HC Pardubice. Konštruktívny stredný útočník nie je jediným Slovákom v mužstve: v bránke naďalej chytá Ján Lašák, v obrane hrá Andrej Novotný a gólovú potenciu tímu by mala zvýšiť posila z Plzne Dušan Andrašovský. FOTO PRE SME - JOZEF MICHNICA
Mužstvu HC Moeller Pardubice velí v novej sezóne v českej extralige slovenský hokejista MIROSLAV HLINKA, v kabíne si ho za kapitána zvolili spoluhráči. Rodák z Trenčína oslávi 34. narodeniny na zajtrajšom zraze slovenskej reprezentácie v Bratislave a v nedeľu nastúpi v Nemecku v národnom drese na svoj 74. zápas. Minulý týždeň sa Pardubice predstavili na Tatranskom pohári, piatym miestom však nesplnili očakávanie.
Vaše mužstvo prišlo do Popradu s ambíciami na finále, skončilo však v spodnej polovici poradia. Kde sa stala chyba?
"Hneď v prvom zápase základnej skupiny so Slovanom Bratislava. Mali sme kopu šancí a nevedeli sme ich premeniť. Za stavu 2:2 sme smoliarsky prehrali po samostatných nájazdoch. Bola to vôbec prvá prehra nášho tímu v príprave pred sezónou. Ďalšie dva súboje sa už skončili víťazstvom Pardubíc, ale na viac ako na piate miesto to nestačilo. Tatranský pohár poskytol mužstvu kvalitnú prípravu, tréner vyskúšal rôzne zloženie formácií. Jediné negatívum vidím v slabších výkonoch rozhodcov, na ľade tak zbytočne narastala nervozita."
V kariére ste pochodili Európu krížom-krážom, ale nikdy ste neboli kapitánom mužstva od začiatku sezóny. Ako ste sa zžili s novou úlohou?
"Bez problémov, nevidím v tom veľký rozdiel. V minulosti som z času na čas alternoval ako kapitán. Viem, čo to obnáša. Vážim si dôveru chlapcov, že ma zvolili za kapitána po ročnom pôsobení v mužstve. Naznačuje mi to, že nie som nejaký hlupáčik zahľadený do seba, ale vždy chcem odovzdať maximum pre mužstvo. V kabíne vládne pohoda, príprava nám zatiaľ vcelku vychádza. Dúfam, že dobré výsledky prenesieme aj do extraligy."
Mužstvo HC Moeller získalo predvlani titul, ale v nasledujúcom ročníku sa nedostalo do play off. Necítite po neúspechu zvýšený tlak?
"V Pardubiciach je vždy tlak. Je to hokejové mesto s veľkou tradíciou v tomto športe. Chceme sa pohybovať na špičke tabuľky a do play off postúpiť z čo najvyššieho miesta. O konkrétnom umiestnení však nechcem hovoriť. Nechodí sa s bubnom na zajace."
Ako by ste porovnali silu vášho mužstva s minulým ročníkom?
"Máme nového, skúseného trénera Miloša Říhu, posilnili sme sa v obrane aj v útoku. Pardubice nastúpia so štyrmi 'našliapanými' päťkami. Pravda, až extraliga nám nastaví zrkadlo, ako na tom skutočne sme."
Za Slovensko ste naposledy hrali na Svetovom pohári 2004 v Severnej Amerike. Po dvoch rokoch sa vraciate do reprezentácie, nový tréner Július Šupler vás nominoval na priateľský zápas s Nemeckom. Ako ste prijali túto správu?
"Pozvánku beriem ako odpoveď na moje snaženie, je to odmena za všetko, čo hokeju obetujem a zároveň aj povzbudenie. Dlhší čas som v národnom tíme nehral, ale nikdy som nepovedal, že som v reprezentácii skončil. Budem sa usilovať potvrdiť oprávnenosť nominácie výkonmi na ľade a chcel by som sa udržať v mužstve až do majstrovstiev sveta."
Július Šupler si za asistenta vybral aj Zdena Cígera, s ktorým ste v reprezentácii aj v extralige hrali. Neprekvapilo vás to?
"Nie, bola to podľa mňa správna voľba. Zdeno je výborný človek, osobnosť, bol fantastickým hokejistom. Vie sa vcítiť do kože hráča, vie, čo môže povedať - na koho cukrom, na koho bičom. Dobre, že v trénerskej profesii začína pri pánu Šuplerovi, má sa od koho učiť. Želám im úspech, či už budem v mužstve alebo nie."
S Lašákom, Višňovským, Štrbákom a Šatanom ste jedným z piatich slovenských hokejistov, ktorí majú všetky tri medaily z majstrovstiev sveta. Kde ich máte uložené?
"Doma v mojej hokejovej izbe. Sú odložené pri ďalších trofejach a už dávnejšie som ich nepohladil. Nie som z tých, čo by sa medailami kochali každý deň. Boli to pekné časy, ale radšej sa pozerám do budúcnosti."
Pôjde vo vašich šľapajach trinásťročný syn Michal?
"Hrá hokej, ale ťažko povedať, kam to dotiahne. Podstatné je, že šport ho baví, okrem hokeja aj futbal a tenis. Je zodpovedný, všetko berie vážne, no aby raz prerazil medzi špičku, na to bude potrebovať aj šťastie."
V Pardubiciach ste sám bez rodiny. Ako to po celú sezónu znášate?
"Ťažko. O to viac, že doteraz sme všade po Európe chodili spolu. Dcéra Vanessa má šesť rokov, mení sa pri každom mojom návrate domov. Prichádzam možno o najkrajšie momenty. No viem, že to tak musí byť. Som profesionál, sústreďujem sa na prácu, ktorá ma živí."
Kde ste strávili dovolenku?
"V Trenčíne. Celý rok som bol preč, a tak sme chceli byť všetci spolu doma. Parádne som si oddýchol."
Hokej na ligovej úrovni hráte od roku 1990, reprezentovali ste na štyroch majstrovstvách sveta i na Svetovom pohári. Nezamýšľate sa nad koncom kariéry?
"Nie. Hokej ma stále baví, mám veľkú chuť. Do Pardubíc som prišiel vlani po nie príliš vydarenej zime v slovenskej extralige, mnohí mi už neverili. Hrám v kvalitnom mužstve, dostal som pozvánku do reprezentácie - to mi dáva silu. Čoskoro budem mať 34 rokov, ale hokej sa dá hrať veľmi dlho."
