BRATISLAVA - Aj keď si 80 percent ľudí myslí, že by výročie Slovenského národného povstania malo zostať štátnym sviatkom, k partizánom by sa pridalo len 41 percenta.
HZDS je najbojovnejšie
Chuť pripojiť sa k Povstaniu proti nacistickému Nemecku sa výrazne líši podľa toho, akej strany je kto priaznivcom.
Reprezentatívny prieskum agentúry MVK pre denník SME ukázal, že určite alebo asi by sa pridalo až 62,5 percenta voličov HZDS, do hôr by išlo bojovať len 26,5 percenta priaznivcov KDH a 24,4 percenta ľudí, ktorí dali hlas SF.
Vysokú ochotu Mečiarových voličov zapojiť sa do bojov si sociológ Pavel Haulík z MVK vysvetľuje tým, že je medzi nimi veľa priaznivcov režimu spred roku 1989 a sú výrazne ľavicovejší než napríklad prívrženci Smeru.
Voliči KDH by nešli
S partizánmi by určite alebo asi nešlo 58,9 percenta voličov KDH. "To je tá čiara, ktorá vedie cez spoločnosť a ktorá ju delí aj v postoji k tejto udalosti," povedal Haulík. Časť verejnosti totiž SNP podľa sociológa vníma aj ako "akt, ktorý bol proti vlastnému štátu".
Nehrnuli by sa ani prívrženci SDKÚ a SMK
Pomerne mnoho tých, čo by sa do SNP nezapojili, je aj medzi priaznivcami SF, SDKÚ a SMK. "Je to dané vekom voličov týchto strán i tým, že si dnes človek dokáže ťažko predstaviť vznik situácie, aká predchádzala Povstaniu," povedal Haulík.
Komunisti sú vlažní
Fakt, že k partizánom by sa pridalo len 39,1 percenta voličov komunistov, vysvetľuje Haulík tým, že ide často o najstaršiu vekovú skupinu. Starí ľudia často pri odpovediach vychádzajú zo svojho súčasného veku a myslia si, že to už pre nich nie je.
Kto bojoval naozaj
V roku 1944 sa do Slovenského národného povstania aktívne zapojilo len niekoľko tisíc partizánov, ale podpora obyvateľstva bola veľká. Najpočetnejšou skupinou bojujúcich bola podľa historika Dušana Kováča povstalecká armáda, kde bojovali desiatky tisíc vojakov. V tejto armáde boli väčšinou regulárne odvedení vojaci, ktorí sa organizovane postavili proti Nemcom.
Komunistický režim sa však snažil úlohu armády banalizovať a naopak idealizovať partizánov. "Zloženie partizánov bolo veľmi pestré. Boli tam, samozrejme, ľudia, ktorí išli do hôr s presvedčením, že budú bojovať proti Nemcom i proti domácemu režimu, keďže partizáni sa zhromažďovali v horách ešte v čase, keď Slovensko nebolo okupované," povedal historik.
Podľa Kováča boli "v horách" tí, čo odmietli narukovať k slovenskej armáde, ale aj prenasledovaní, bývalí komunisti, či slovenskí Židia.
Nechýbali ani slovenskí Nemci
Medzi partizánmi boli dokonca aj slovenskí Nemci, ktorí nechceli narukovať do jednotiek SS, kam mali ísť podľa slovensko-nemeckej zmluvy.
K takýmto jednotkám treba pripočítať partizánov, ktorí k nám boli poslaní zo Sovietskeho zväzu a "pripravovali predpolie na vstup Červenej armády".
Podpora bola veľká
Hoci existovala aj početná skupina ľudí nadviazaných na režim Jozefa Tisa, podpora povstalcov bola podľa Kováča v tom čase pomerne veľká.
Partizáni boli často vnímaní ako ľudia, ktorí sa snažia pre druhých niečo urobiť.
"Kolaborácia a poklonkovanie Hitlerovi zo strany vládnej garnitúry jednoducho liezlo ľuďom na nervy a videli, že Hitler vojnu prehrá. Od roku 1943 sa to zdalo byť zrejmé."
Voľno chce mať väčšina
Napriek tomu, že ochotu pridať sa k SNP neprejavila ani polovica opýtaných, až 79,6 percenta ľudí si myslí, že 29. august má naďalej zostať štátnym sviatkom. Štátny sviatok v tento deň by zrušilo len 12,5 percenta opýtaných.
Jeho zachovanie podporujú všetky vekové skupiny. Najmenej tých, ktorí by ho zrušili, je medzi priaznivcami KSS a SNS. Naopak, príliš silný vzťah k sviatku SNP nemajú voliči SMK a KDH.
