BRATISLAVA - Na post predsedu správnej rady Ústavu pamäti národa sa prihlásilo deväť kandidátov. Nástupcu Jána Langoša zvolí parlament v tajnom hlasovaní v septembri. Z koalície nominovala kandidátov iba SNS - Petra Bielika zo Zväzu protikomunistického odboja a právnika Adriána Kuceka, ktorý za SNS kandidoval vo voľbách.

Opozícia sa na spoločnom kandidátovi nedohodla. SMK a KDH podporia kandidátov z Ústavu pamäti národa. SDKÚ navrhla bývalého riaditeľa SIS Ladislava Pittnera.

Kandidáti z Ústavu pamäti národa sú dvaja - bývalý podpredseda správnej rady Marián Gula a riaditeľ archívu Ladislav Bukovszky. KDH zatiaľ neoficiálne podporuje Mariána Gulu.

Poslanec a predseda parlamentného výboru pre ľudské práva László Nagy z SMK nepovedal, koho podporia, neoficiálne však hovoria o Bukovszkom. Toho podporuje aj podpredseda vlády pre ľudské práva Dušan Čaplovič (Smer). Podmienku mladého historika-archivára podľa Čaploviča spĺňa len jeden kandidát - Bukovszky. Bude o tom presviedčať aj svojich kolegov v poslaneckom klube.

Ani súčet hlasov Smeru a SMK by však Bukovszkému na víťazstvo nestačil. Takéto hlasovanie by tiež mohlo nahnevať koaličnú SNS. Dušan Čaplovič nevylúčil, že voľba sa na prvýkrát nepodarí a bude sa musieť zopakovať možno aj s inými kandidátmi.

"Prijal som výsledok hlasovania kolegov z ústavu," vysvetlil Bukovszky, prečo kandiduje. Riadil sa aj odporúčaním správnej rady ústavu, podľa ktorej by bolo v prospech veci, keby ústav riadil niekto z jeho vnútra.

Neformálne voľby v ústave drvivou väčšinou vyhral niekdajší najbližší spolupracovník Jána Langoša Miroslav Lehký, ale napokon sa rozhodol nekandidovať. Dôvodom mohlo byť aj jeho české štátne občianstvo.

Bývalý námestník ministra vnútra Richarda Sachera Viliam Ciklamini chce, aby bol šéfom Ústavu pamäti národa jeho syn Michal. Kandidatúru priniesol do parlamentu osobne. Ciklamini starší bol rozviedčikom v komunistickej ŠtB. Podozrievali ho z machinácií so spismi ŠtB po novembri 1989.

Najväčšie prekvapenie však vyvolala nominácia Pittnera. Predseda poslaneckého klubu SDKÚ Stanislav Janiš výhradu, že Pittner (1934) má vysoký vek, odmietol. Dôkazom má byť to, že úspešne riadil SIS. "Pán Pittner je morálnou autoritou a človekom, ktorý reprezentuje hodnoty boja proti totalite," povedal Janiš. Ústav by mal podľa neho reprezentovať človek, ktorý má osobné skúsenosti s takýmto režimom. Janiš odmieta výhrady, že sa mohla opozícia dohodnúť na spoločnom kandidátovi. KDH a SMK podľa neho "zvolili možno zákopovú vojnu, že si osvoja nejakého občianskeho kandidáta".

SNS chce o kvalitách svojich kandidátov presvedčiť partnerov ešte pred hlasovaním. Pôvodne chcela navrhnúť ešte Antona Malackého a Arpáda Tarnóczyho. Tarnóczyho kritizovala židovská obec, pretože v roku 1997 odhaľoval pamätnú tabuľu Jozefovi Kirschbaumovi, ktorý bol predstaviteľom vojnového slovenského štátu.

Dušan Čaplovič by možno s celou voľbou radšej počkal. "Stále si myslím, že je to príliš rýchle, aj keď pán Nagy si myslí, že treba konať," povedal.

Pittner chcel podporiť Tarnóczyho zo SNS

BRATISLAVA - Bývalý riaditeľ SIS Ladislav Pittner povedal, že pôvodne za predsedu správnej rady ÚPN podporoval Arpáda Tarnóczyho a s ponukou na kandidatúru dlho váhal.

Pittner bol kedysi predsedom Konfederácie politických väzňov, s Tarnóczym vraj krátko rokovali o spojení Konfederácie so Zväzom protikomunistického odboja, ktorého je Tarnóczy predsedom. Sám Pittner svoju nomináciu prijal, "aby sa neuplatnili názory, ktoré by z ÚPN urobili neakčnú bezzubú inštitúciu". Nerobí si však ilúzie, že by dostal podporu koaličných strán. (tasr)

Kandidáti na post šéfa Ústavu pamäti národa

Ladislav Bukovszky (40): Vedie sekciu archívu ústavu. Vyštudoval archívnictvo - pomocné vedy historické na Filozofickej fakulte UK. Predtým ako nastúpil do ústavu, pracoval štrnásť rokov ako odborný archivár v bývalom Štátnom okresnom archíve v Šali.

Marián Gula (56): V roku 2003 bol pri založení ústavu. Keď bol Langoš predsedom, Gula bol podpredsedom správnej rady. Vyštudoval informatiku. Pracoval v Slovenskej akadémii vied, potom v českom Úrade pre dokumentáciu a vyšetrovanie zločinov komunizmu. Od roku 2000 bol na podobnom oddelení na ministerstve spravodlivosti.

Peter Bielik (50): Desať rokov pracuje v Zväze protikomunistického odboja ako dokumentarista. Vyštudoval prírodovedeckú fakultu, pracoval v Štatistickom úrade, vo Výskumnom ústave závlahového hospodárstva aj ako archivár v Slovenskom národnom archíve. Uvádza, že dokumentmi výrazne pomohol vo "vykonštruovanom súdnom procese s príslušníkmi jednotky Edelweiss".

Adrián Kucek (28): V roku 2005 vyštudoval právnicku fakultu, pracuje v advokátskej kancelárii Juraja Kolesára. Ako 50. v poradí kandidoval za SNS v parlamentných voľbách, ako 14. v poradí vo voľbách do europarlamentu.

Ladislav Pittner (72): V rokoch 1951 - 1953 bol väznený za údajnú protištátnu činnosť. Po revolúcii bol ministrom vnútra, premiér Dzurinda si ho vybral za riaditeľa SIS. Židovskú náboženskú obec pobúrili jeho výroky pre Domino fórum v roku 1998. Pittner vtedy povedal: "Je samozrejme úplne scestné akokoľvek ospravedlňovať deportácie Židov. Na druhej strane, neidealizujme Židov... existujú napríklad aj domnienky o tom, že pogromy v Rusku mohli byť niekým organizované preto, aby tí Židia, ktorí odmietali myšlienku sionizmu a odchodu, zmenili názor. Je príznačné, že nemecký admirál Canaris mal veľmi presné podklady o tom, že Hitler alebo Himmler mali židovských predkov."

Michal Ciklamini (30): Syn Viliama Ciklaminiho, bývalého námestníka ministra vnútra ČSFR Richarda Sachera. Vyštudoval športové gymnázium a právnicku fakultu v Brne. Je advokát, pracuje s trestným právom. Prihlášku doniesol jeho otec v mene Konfederácie občanov z čiernej listiny.

Ján Vojtek (48): Navrhlo ho Združenie nespravodlivo prepustených policajtov. Vyštudoval Technickú univerzitu, do roku 1991 pracoval ako šofér. V rokoch 1991 - 1992 pracoval na bližšie neuvedenom poste na ministerstve vnútra, potom bol do roku 1997 riaditeľom kancelárie Strany podnikateľov a živnostníkov. Bol aj riaditeľom Špedičnej spoločnosti. V rokoch 2001 - 2004 pracoval v SBS Noble day, ktorej konateľkou vtedy bola aj manželka Pavla Ruska. Potom bol na inšpekčnom úrade v Bratislave.

Ján Bicko (62): Je vedúcim oddelenia pre dokumentáciu zločinov komunizmu na ministerstve spravodlivosti. V životopise napísal, že po revolúcii bol kooptovaný za poslanca Národnej rady. V prvých voľbách kandidoval na zvoliteľnom mieste za VPN, ale pre lustračný škandál, ktorý vraj pripravili ľudia blízki Václavovi Havlovi, ho nezvolili.

Milan Mojš-Kováč (66): Notorický uchádzač o rôzne funkcie v štáte.