Peter Gábor (1963) - režisér a herec. Narodil sa v Nitre, žije v Olomouci, v Čechách je už 12 rokov. Hral v Divadle Andreja Bagara a televíznych filmoch. Pôsobil v Slovenskom komornom divadle v Martine, v Stredočeskom divadle v Kladne a ako umelecký šéf a režisér v Moravskom divadle v Olomouci. Teraz je na voľnej nohe, naposledy režíroval v Nitre Búrlivé výšiny. Má dvoch synov - Petra a Samka.
Hoci režisér Peter Gábor žije už dvanásť rokov v Čechách, české jedlá nevarí. Jeho kuchyňu ovplyvnili prívarky jeho mamy - herečky Adely Gáborovej, orechové rezance pestúnky tety Mariky a gemerská špecialita bývalého suseda Jozefa Bednárika.
Už ako malé dieťa pil Sunar v divadelnom prostredí. Jeho mama totiž musela ísť po trojmesačnej, štátom platenej materskej dovolenke, pracovať. Bývali priamo nad šatňami v budove nitrianskeho divadla, kde hrávala. Počas prestávok ho chodila kŕmiť a herci, ktorí neboli práve na scéne, ho strážili.
Keď mal pol roka, mama mu našla pestúnku - tetu Mariku. Bývalá zdravotná sestra sa stala zároveň aj jeho kuchárkou. Keďže mala maďarské korene, varila mu špeciálne južanské jedlá. "Nikdy nezabudnem na fantastickú chuť jej paradajkovej kapusty, ktorú som už desaťročia nejedol. Bola to nastrúhaná kapusta v rajčinovej omáčke s knedľami."
Varenie o polnoci
Neskôr sa Gáborovci presťahovali do nového bytu neďaleko divadla. "Hoci ma tam teta Marika chodila opatrovať, vtedy už varila moja mama. Výborné boli jej zeleninové prívarky, zemiakové šaláty, fašírky a jedlá z kapusty. Veľmi obľúbeným jedlom bol u nás granadír marš. Len kysnuté buchty sa jej nedarili, raz sa jej doslova spiekli, cesto sa zdurilo, akoby sa na ňu hnevalo."
Peter hovorí, že jeho mama nikdy nenavarila rovnaké jedlo, vždy ho trochu vylepšila. Takému výmyselníctvu v kuchyni sa od nej naučil aj on. "Zvyčajne začala variť o polnoci, keď sa vrátila z divadla. Kým v iných bytoch ľudia spali, od nás a aj od suseda sa šírili vynikajúce vône."
Krupicové gáborky
Ich novým susedom bol vtedy herec, neskôr režisér Jozef Bednárik. "Jožko Bednárik mal kľúče od nášho bytu a my zasa od jeho. Pamätám sa, ako ma na strednej škole budil o druhej v noci, že má navarené výborné gemerské guľky, aby som ich prišiel ochutnať." Bolo to pomleté údené mäso zo zemiakovým cestom a kapustou na slanine, jeho špecialita.
"Jožko mal voľný prístup aj do našej chladničky. Vždy sme mali zásoby jedla aj pre neho, keby ho chytil hlad. A on jedol naozaj rád. Obľúbil si naše fašírky a u nás sa naučil jesť aj špenát. Krupicové halušky mojej mamy nazval gáborky a ospevoval ich, že sú mäkké ako vankúšiky."
Varenie je rituál
Bednárikovo varenie inšpirovalo aj Petra. Zistil totiž, že majstrami kuchármi môžu byť aj muži. Od prvej rascovej polievky pokročil k omelete. Potom si trúfol aj na kuracie stehno, francúzske zemiaky a napokon na obľúbený granadír. Varil vždy, keď ho k tomu donútil hlad. To sa stávalo najmä na internáte počas štúdia réžie na pražskej Akadémii múzických umení. Rokmi sa zdokonalil a varenie mu išlo od ruky. Keď to po sobáši zistila jeho manželka, stal sa rodinným kuchárom.
Večer si vždy premyslí, čo bude variť na druhý deň. Niekedy ho aj hnevá, že varenie obeda zaberá veľa času, ktorý by sa dal ušetriť najedením sa v reštaurácii. Lenže ten rituál, atmosféra kuchyne a vôňa vareného jedla mu za to stoja.
Deti ho bodujú
"Varenie je zvláštny druh tvorby, rozvíja fantáziu, prináša relax. Moje deti ma po obede zvyknú hodnotiť, normálne mi udeľujú body. Je to fajn, lebo aj kuchár, tak ako režisér, potrebuje spätnú väzbu, akýsi potlesk," hovorí Peter. Má vyskúšané, že keď ho varenie baví, jedlo všetkým chutí, no keď je pri varení myšlienkami inde, neocenia ho.
Vlani ho zlákala makrobiotická strava. Vydržal tri mesiace, kým sa nezačala divadelná sezóna, potom už na prípravu jedál nebolo času. Makrobiotiku však celkom nazavrhol.
Rád sa vracia do maminej kuchyne do Nitry. Vždy ho tam na tanieri niečím poteší, naposledy karfiolovým perkeltom s haluškami. Na našej návšteve jej pripravil nedeľný obed on - kuracie prsia na bambusových výhonkoch a kuskusové guľky. JANA BEŇOVÁ
Recepty Petra Gábora
Kuracie prsia
Kuracie prsia, sójová omáčka, tri strúčiky cesnaku, olivový olej, sterilizované bambusové výhonky
Kuracie prsia nakrájame na malé rezance a necháme ich odstáť dve hodiny v náleve pripravenom z japonskej sójovej omáčky, pretlačeného cesnaku a olivového oleja. Potom mäso hodíme na rozpálenú panvicu, opražíme a pred dokončením pridáme nadrobno nakrájané sterilizované bambusové výhonky. Servírujeme s takzvanou divokou ryžou, ktorá má niektoré zrná čierne, a s paradajkovým šalátom a cibuľkou.
Plnené kamelony
Kamelony (veľké cestovinové rúrky), dve kocky jemného tvarohu, 100 g slaniny, cibuľa, jedna nožička klobásy, päť strúčikov cesnaku, korenie podľa chuti, 0,5 - 0,75 l mlieka na bešamelovú omáčku
Na panvici necháme roztopiť slaninu, pridáme opraženú cibuľu, pokrájanú klobásu, roztlačený cesnak a korenie. Rozmiešame s tvarohom. Zmesou naplníme surové kamelony, poukladáme ich do zapekacej misky a zalejeme bešamelovou omáčkou. Pečieme 20 až 30 minút pri teplote 220 stupňov.
Kuskusové guľky
Kuskus, 3 dcl mäsového vývaru, morské riasy
Cestovinu kuskus zalejeme vývarom alebo horúcou vodou zmiešanou s vegetou alebo koreninami, prisypeme posekané morské riasy a vytvoríme guľôčky.
