Podľa združenia by sa zabránilo extrémne nízkej volebnej účasti a zároveň by sa ušetrili stovky miliónov korún. V roku 2009 by sa totiž mali voliči k urnám vybrať päťkrát a od novembra 2013 do decembra 2014 až sedemkrát.

Prezidentovi predĺžiť mandát

Peter Novotný z Občianskeho oka povedal, že parlament mohol zmenou ústavného zákona napríklad jednorazovo predĺžiť mandát prezidenta o dva mesiace a voľby hlavy štátu by sa tak mohli konať súčasne s voľbami poslancov do Európskeho parlamentu. Spoločný termín oboch volieb by sa zachoval aj do budúcnosti.

Podobne by sa podľa Novotného mohol zlúčiť aj termín župných a komunálnych volieb, ktoré sa konajú s ročným oneskorením.

Podpredseda parlamentu Miroslav Číž zo Smeru považuje zlučovanie termínov za dobrý nápad, ktorý stojí za diskusiu. Problematické je podľa neho skracovanie alebo predlžovanie mandátu, "pretože to je vždy otázka politického boja". Za "rozumné zlučovanie" je aj Ján Kovarčík z HZDS. "V opačnom prípade riskujeme úplne znechutenie voliča," hovorí. Ako "priechodné riešenie" to vidí i Rafael Rafaj z SNS.

Predlžovanie mandátu odmieta podpredseda KDH Martin Fronc. "Tak pracujú režimy, ktoré nie sú demokratické, v slušných krajinách sa to nerobí," tvrdí. Predstaviť si vie skrátenie mandátu vtedy, "keď sa ešte pred voľbami povie, že najbližšie obdobie bude len trojročné".

Gyula Bárdos z SMK nápad Občianskeho oka víta, ale neverí, že vládne strany budú náchylné na takéto zmeny. Podľa poslanca SDKÚ Pavla Kuboviča "to nie je zlé, ale treba sa tým zaoberať, aby zmena nespôsobila väčší chaos ako úžitok". V prípade skrátenia prebiehajúceho mandátu by totiž podľa neho "hrozili podania na Ústavný súd".

Každé voľby majú iné pravidlá

Väčšina strán víta aj návrh na zjednotenie volebných pravidiel. Dnes sa každé zo šiestich druhov volieb riadia odlišným zákonom. Rozdielne je napríklad trvanie volebnej kampane, pri niektorých voľ-bách stále platí predvolebné moratórium, väzni majú právo voliť prezidenta, ale nie parlament.

Zjednotenie pravidiel sa nepozdáva SNS. Niektoré strany uvažujú aj o zmene súčasného pomerného volebného systému. Smer chce zmiešaný systém, HZDS väčšinový so 150 volebnými obvodmi.

Podľa sociológa Pavla Haulíka sa strany koketovaním so zmenou volebného systému pokúšajú prenášať na občana to, čo by mali riešiť samy - "výber vhodných kandidátov, ktorí nebudú kupčiť so svojím mandátom a budú sa riadiť volebným programom".

Zdroj: Občianske oko