Thom Yorke máva mizerné duševné nálady, ale zároveň zaujímavé hudobné nápady - tentokrát si ich nechal pre svoj debutový vlastný album.
FOTO – MONITOR EMI
lídra Radiohead, ktorý ho vydáva iba pod svojím menom.
Zbohom Radiohead?
Otázok je viac, no práve táto asi najviac zaujíma fanúšikov kapely. Počas troch rokov, ktoré uplynuli od vydania skvelého albumu Hail to the Thief, sa okolo budúcnosti Radiohead šírili rôzne správy.
Začalo sa to už sólovým albumom gitaristu Johnnyho Greenwooda, pokračovalo informáciou o únave z koncertovania a nezhodách lídra Thoma Yorka s ostatnými členmi, ktorí rôzne dokázali chápať jeho veľké nadšenie pre elektroniku.
„Keď sme dokončili Hail to the Thief, odrazu všetko začalo byť nudné - nahrávanie, živé hranie na pódiu, celé sa to pokašľalo,“ povedal Yorke v rozhovore pre britský časopis Mojo. „Sme stále priatelia, no zároveň aj banda hlúpych patologicky sebakritických týpkov. V istej chvíli sme začali mať plné zuby byť vecou nazývanou Radiohead. Tá pauza skrátka musela prísť.“
Radiohead sú už v exkluzívnej pozícii, akú majú najväčšie hudobné hviezdy, ktoré nikto nasilu netlačí do pravidelného vydávania nových vecí. Termíny si určujú iba oni sami a teraz im navyše vypršala zmluva s veľkým vydavateľom.
A keď sa tento rok na jar aj konečne zišli v štúdiu s novým producentom Markom Stentom (Oasis/U2), „vzniklo síce niekoľko skladieb, ale všetci sme sa zhodli, že to ešte nie je úplne ono a album zatiaľ nebude“.
Hoci Nigel Goodrich je výborný producent a Yorke ho opäť presadzoval, zvyšok kapely tvrdil, že dlhoročná spolupráca je obmedzujúca a treba vyskúšať niekoho iného.
Keďže na novom mene producenta siedmej radovej nahrávky sa zatiaľ nedohodli, urobili to najlepšie, čo mohli. Vyrazili na koncertnú šnúru, kde si popri starých hitovkách odskúšali nové piesne. Ešte predtým sa však ukázalo, že Yorke verný svojej povesti workoholika nedokázal len tak posedávať doma.
OK Computer
Predstavte si, že hráte v skupine, ktorá úspešne zvládne prerod od nezávislej gitarovky k zaujímavým experimentom s elektronikou. Bez nejakého podkladania sa masám nahráte niekoľko vynikajúcich albumov a stanete sa kultom. Prečo robiť vlastnú kariéru? Napríklad preto, že si kúpite nový provokujúci nástroj.
Album OK Computer (1997) bol prelomovou nahrávkou, ktorou sa Radiohead definitívne stali „štadiónovou“ skupinou. Zostali vnímaví k nástupu elektronickej hudby v polovici 90. rokov a dokázali z nej zobrať najzaujímavejšie prvky. Skutočným áno počítačom je však až Yorkova sólovka.
„Prvá časť materiálu pochádza ešte z roku 2000, keď som si kúpil prvý laptop a skrotil ho natoľko, že som s ním dokázal niečo urobiť. Keď sme mali kapelovú pauzu, jednoducho som len napálil na cédečká niekoľko nápadov, ktoré som považoval za najlepšie, a pustil ich Nigelovi,“ cituje Yorka ďalej Mojo. „Chytili ho a začali sme sa s nimi zabávať v jeho domácom štúdiu. Veľmi ho to vtiahlo, pomohol mi najmä s aranžmánmi. Ten album produkoval – s veľkým P.“
Vymazávač
Názov jednej z najočakávanejších nahrávok tohto roka je Eraser (Vymazávač). Tak sa zároveň volá aj úvodná skladba, ktorá sa začína nasamplovaným klavírnym riffom. Doňho však rýchlo vstúpia hypnotizujúce elektronické rytmy, rôzne jemné praskoty, pukoty a iné syntetické zvuky, ktoré sa prepletajú popod melancholickú melódiu hlasu.
Týmto spôsobom to pokračuje aj v ďalších pesničkách, akurát do niektorých ešte nenápadne pradie elektrická gitara. Yorke totiž neprepadol elektronike totálne a svoj pôvodný nástroj neskryl do skrine.
V skladbe Eraser spieva o tom, že čím viac sa človek snaží niečo vymazať, tým viditeľnejším to urobí, a v ďalšej skladbe zase hovorí: „Zašiel si ďaleko/ čo si zistil je/ že nie je čas na analýzu/ na premyslenie vecí do hĺbky/ aby dávali zmysel.“
Na margo textov Yorke povedal pre Mojo, že môže čerpať iba z vlastných zážitkov alebo psychického odpadu, ktorý má uväznený v hlave. A keďže je podľa vlastných slov stále náchylný na mizerné nálady, opäť tu máme exkurziu do sveta paranoje a neuróz. V hudobnom preklade to však znamená deväť osobitých skladieb, ktoré sú viac ako len materiál nehodiaci sa na najbližší album Radiohead.
