Cyklistický velodróm v Bratislave. FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ
BRATISLAVA Najväčšiemu športovému spolku zasa hrozí súd. Tentoraz ho žaluje vlastný subjekt: cyklistický zväz.
Dôvod? Slovenské združenie telesnej kultúry (SZTK) nielenže naň nepreviedlo Národný cyklistický štadión Vlastimila Ružičku, ako mu ukladalo vlastné uznesenie spred desiatich rokov, ale najnovšie dokonca dalo zväzu výpoveď zo zmluvy o výpožičke velodrómu.
Podľa nej majú cyklisti do konca septembra odovzdať všetok majetok v areáli. V pozadí kauzy sa odohráva nemilosrdný boj o lukratívny pozemok v širšom centre hlavného mesta, na ktorom leží.
Olympijský šampión soptí
Šéf cyklistického zväzu Anton Tkáč tu vyrástol na olympijského víťaza.
"Arogancia je slabý výraz. Idú z nás urobiť bezdomovcov," soptí zvyčajne pokojný montrealský šampión 1976, trojnásobný majster sveta a podľa ankety náš druhý najúspešnejší športovec 20. storočia. "Pripadá mi to cielené a zámerné. Budeme sa brániť všetkými dostupnými prostriedkami." Nedávno navštívil aj prezidenta republiky Ivana Gašparoviča. "Sľúbil, že nás podporí, drží nám stranu," dodáva. Cyklisti organizujú aj petíciu.
"Viem o žalobe," priznáva úradujúci predseda združenia Marián Kukumberg. Tkáčovi však oponuje: "Nevyháňame cyklistov z velodrómu, ďalej môžu na ňom trénovať, dokonca zadarmo, ale budú platiť nájomné za kancelárie, tak ako iné zväzy, ktoré sídlia v Dome športu, a príjmy z prenájmov v areáli nepôjdu do ich kasy, ale na účet združenia."
"Výpoveď znie inak," reaguje Tkáč.
Najprv dali, potom vzali
Výkonný výbor združenia daroval cyklistický štadión národnému zväzu už pred desiatimi rokmi: 18. septembra 1996. Vtedy uznesením č. 4/5 schválil prevody vlastníctva viacerých centrálnych športovísk vybudovaných za minulého režimu. Stolnotenisový zväz dostal halu a ubytovňu v Rači, kolkársky bratislavskú kolkáreň, hala na Pasienkoch pripadla Interu, Mladosť Slávii UK, hala v PKO bratislavskému VKP...
Desať prevodov sa realizovalo. Jedenásty nie: cyklistický štadión.
Zväz ho síce spravuje už od januára 1991, ale prepis sa odďaľoval. Neboli pokope všetky potrebné písomnosti.
"Cyklisti napokon pomohli dostať veci do polohy, aby mohlo dôjsť k zápisu do listu vlastníctva. V marci 2005 sme boli krok od podpisu darovacej zmluvy. Zrazu mi však zastupujúci predseda združenia oznámil, že si ju nemôže dovoliť podpísať," popisuje vývoj Tkáč.
Potichu zrušili darovanie
"Až minulý mesiac som zistil, prečo," dodáva. "Výkonný výbor združenia ešte vlani 14. marca zrušil svoje deväť rokov staré uznesenie o darovaní štadióna nášmu zväzu. Bez toho, aby nás o tom takmer za pol druha roka vyrozumel."
"Naozaj sme vlani zmenili pôvodné rozhodnutie a darovanie zrušili," potvrdil Kukumberg. Podľa neho však "v súlade so stanovami". Na otázku, prečo o tom neinformovali zväz, odvetil: "Cyklisti zavádzajú. Ústne o tom vedeli od prvého momentu. Súhlasím, mali to dostať aj písomne."
Tkáč sa ohradzuje: "Nepadla o tom ani zmienka. Inak by sme v júli znova nevyzývali spolok, aby naplnil svoje dávne uznesenie o darovaní."
Kukumberg: Sú iné časy
Kardinálnou je však otázka, prečo exekutíva zmenila verdikt predchodcov.
"Dnes sú iné časy ako pred desiatimi rokmi," argumentuje Kukumberg. "To, čo sa vtedy udialo, bola malá športová privatizácia. Objekty sa neprideľovali podľa jasného kľúča, ale podľa toho, akí funkcionári sedeli vo výkonnom výbore."
Ako príklad uviedol halu na Pasienkoch, ktorú dostala AŠK Inter, a nie trebárs basketbalový či hádzanársky zväz. Revidovať toto ani iné rozhodnutia sa však, ako uznal, už právne nedá.
Kto iný než cyklistický zväz však mal dostať cyklistický velodróm?
"Ale ako k tomu prídu ďalšie desiatky zväzov, ktoré nemajú nijaký objekt?" reaguje protiotázkou úradujúci šéf združenia.
Krízové rozhodnutie
To však ešte stále nie je podstata. Cyklisti mali smolu, že skôr, ako štadión previedli do ich majetku, začala sa na združenie valiť jedna exekúcia za druhou.
"Na svoju činnosť nedostávame od štátu ani korunu. Naopak, exekúciami sme prišli o významné majetky," pripomína Kukumberg, ktorý vedie SZTK iba čosi vyše pol druha roka. "Krízový manažment, ktorý spolok riadi, už zlikvidoval väčšinu dlhov, ale objavujú sa ďalšie. V tejto situácii sme nemohli dovoliť, aby sme prišli za babku o posledné."
To, na čo doplatili cyklisti, vraj "nebolo dobrovoľné, ale krízové rozhodnutie".
Kto dá viac? Licitácia beží
Hlasoval zaň, ako priznal, aj Jaroslav Ostrčil, šéf zväzu rýchlostnej kanoistiky, ktorého sekretariát je v prenájme na cyklistickom štadióne.
Muž mnohých funkcií: prezident Asociácie telovýchovných jednôt a klubov, v dôsledku toho podpredseda SZTK, navyše predseda Krajského športového centra Bratislava.
"Do tejto situácie nás dostal štát," myslí si Ostrčil. "Mali sme na výber: buď prídeme o Dom športu, v ktorom sídli väčšina zväzov, alebo niečo odpredáme. Po utorňajšom rozhovore s pánom Tkáčom si však myslím, že môžeme nájsť pragmatické východisko, ktoré zachráni jedno aj druhé."
Licitácia sa však už začala.
"Len čo bratislavský magistrát vyšiel s predstavou o inom využití priestoru, na ktorom leží cyklistický štadión, začali sa na nás obracať investori," priznáva šéf združenia. "Javí sa nám to tak, že bude ťažké zachrániť ho pre cyklistiku. Napriek tomu sa o to pokúsime."
"Najprv nám vedenie združenia tvrdilo, že musí splatiť dlh tri milióny, neskôr, že dostali ponuku na 40 miliónov. Najnovšia vraj vystúpala na 214 miliónov," konštatuje Tkáč.
Nevylučuje ani odkúpenie areálu od SZTK, pravda, za slušnú cenu. "Je to krajná možnosť, ale pýtam sa, prečo máme platiť za to, čo iní dostali zdarma."
Kukumberg sa obáva, že cyklisti chcú velodróm predať. Tí upodozrievajú z toho istého Kukumbergovu exekutívu.
Špekulanti si mädlia ruky.
Kto by získal? Silní: futbal, hokej, tenis, mesto
"Dráha sa postavila pre cyklistov, čiže len oni majú morálne právo rozhodnúť, čo s ňou bude. Nikto iný by si ho nemal prisvojovať," myslí si šéf Slovenského olympijského výboru František Chmelár. "Tým skôr, že ide o objekt národného charakteru."
Kartu drží mesto, tvrdí šéf najväčšieho spolku Kukumberg, ktorého exekutíva diskutabilnú krivdu z minulosti kompenzuje neoddiskutovateľnou aktuálnou.
Prečo mesto, keď pozemky aj objekt vlastnia športové subjekty? Lebo športoví funkcionári nevedia zaujať spoločný postoj. "Keď ide o peniaze a pozemky, všetci vidia len svoje záujmy," vzdychol si Kukumberg a dodal, "zvlášť tí, ktorí vedú futbal, hokej a tenis. To sú tí, ktorí majú páky."
Konečne klinec po hlavičke. Velodróm leží v susedstve viacerých centrálnych športovísk: futbalového Tehelného poľa, hokejového Štadióna Ondreja Nepelu, Národného tenisového centra, mestského kúpaliska. Ich správcovia cítia šancu rozrásť sa na cyklistický úkor. A za ich chrbtom tušiť silné finančné skupiny.
"Odcudzujeme sa a zahrabávame hlbšie a hlbšie, vytráca sa solidarita," trpko konštatuje Chmelár. (mo)
