Slovenské, ale aj české ošetrovateľky sú v Rakúsku veľmi obľúbené. Sú lacnejšie, spoľahlivé a po ruke 24 hodín denne, ak treba. Pracujú však nelegálne.
ILUSTRAČNÉ FOTO – TASR
vali.
Krátko pred októbrovými voľbami však niektorí politici legalizáciu ošetrovateliek ponúkajú voličom ako lákadlo.
Slovenky u prezidenta aj kancelára
Rakúske médiá informovali, že viacerí politici nechávajú starostlivosť o rodinných príslušníkov na ošetrovateľky zo susedných krajín, ktorým Rakúsko neotvorilo svoj pracovný trh. Rakúsky denník Die Presse píše o prezidentovi Heinzovi Fischerovi, ktorého otca opatrovala Slovenka. Aj premiér Wolfang Schüssel sa pod tlakom médií priznal, že v minulosti jeho svokru opatrovala ošetrovateľka zo Slovenska. Rovnako aj rodina štátneho tajomníka ministerstva dopravy a bývalého sociálnodemokratického ministra vnútra.
Politici problém nedostatku ošetrovateľov a miest v opatrovateľských domovoch doteraz ignorovali. Systému však hrozí kolaps. Podľa denníka Der Standard je v Rakúsku 43-tisíc legálne pracujúcich ošetrovateľov a ďalších 40-tisíc pracuje v krajine bez povolenia.
Väčšinou ide o opatrovateľov starších ľudí, ktorí si vyžadujú celodennú profesionálnu zdravotnú starostlivosť. V Rakúsku je tiež veľa ošetrovateliek, ktoré sa o starších ľudí starajú len niekoľko hodín denne, chodia im nakupovať, upratujú alebo robia osamelým dôchodcom spoločnosť.
Všeobecne tolerovaná ilegálna starostlivosť
Rodiny si nie vždy môžu dovoliť poslať ich do opatrovateľských domov, častejšie v nich však nie je voľné miesto. Preto im radšej zaplatia opatrovateľku, napríklad zo Slovenska. Je to oveľa lacnejšie ako rakúsky personál, ktorý by sa o takúto osobu staral celý deň.
Opatrovateľka svokry Wolfganga Schüssela dostávala mesačne 1700 eur, nemusela sa však o ňu starať 24 hodín denne. Rodina jej tiež zabezpečila ubytovanie. Pre obe strany to bola výhodná dohoda. Schüssel tvrdí, že necíti nijakú vinu. Ani jeden z politikov sa nechystá podať demisiu, pretože porušovali alebo obchádzali zákon, ako je v podobných prípadoch bežné napríklad v Británii.
Podľa ministerstva sociálnych vecí je v Rakúsku asi 600-tisíc ľudí, ktorí potrebujú pomoc a zdravotnú starostlivosť. Denník Der Standard uvádza, že sa o 80 percent z nich starajú ich rodiny.
Obľúbené ošetrovateľky
V krajine fungujú rôzne organizácie, ktoré vedia ošetrovateľky z východnej a strednej Európy vybaviť podľa požiadaviek rodiny. Pracujú v takzvanej šedej zóne, ktorú v Rakúsku všeobecne tolerujú. Ošetrovateľky nájdete aj cez internet. Sprostredkovatelia obchádzajú zákon a zamestnávajú ich legálne – napríklad tak, že si agentúru založia na Slovensku a opatrovateľky tam platia aj všetky odvody a dane.
Väčšinou rodiny opatrovateľky zháňajú prostredníctvom známych. „O moju mamu sa stará ošetrovateľka zo Slovenska, je veľmi spoľahlivá a sme s ňou spokojní,“ povedal pre SME profesor z viedenskej univerzity, ktorý si želal zostať v anonymite.
Skrátiť prechodné obdobie
Debatuje sa aj o tom, či sú opatrovateľky dostatočne kvalifikované a či nezaberajú miesta rakúskej pracovnej sile. Politická scéna je rozdelená. Zelení chcú ošetrovateľky na pracovnom trhu legalizovať, strana Jörga Haidera Hnutie za budúcnosť Rakúska je proti. Dokonca navrhuje ilegálnych pracovníkov vyhostiť z krajiny a nahradiť ich nezamestnanými, ktorých by rekvalifikovali na ošetrovateľov. Takéto programy už fungujú vo Viedni. Pri vyhostení ilegálnych ošetrovateľov by však spadol celý systém zdravotnej starostlivosti, tvrdia podľa denníka Der Standard Zelení.
Ľudovci, najmä po „odhalení“ kancelára Schüssela, navrhujú ošetrovateľky „dekriminalizovať“ a skrátiť pre ne prechodné sedemročné obdobie. S tým však nesúhlasia sociálni demokrati. Podľa nich by potom ošetrovateľky museli zarábať rovnako ako rakúsky personál.
