Jeden môj známy, vynikajúci maďarský spisovateľ, sa mi nedávno posťažoval. Zakaždým, keď ide poskytnúť rozhovor niektorému médiu, opakuje sa rovnaký scenár: „Prosím vás, vyjadrite sa k téme - vízia budúcnosti strednej Európy, ale stručne, máte dve minútky!" Alebo: „Povedzte nám o trendoch v súčasnej európskej literatúre, no stihnite to za tri minúty a pätnásť sekúnd." Autor sa, samozrejme, zakaždým nasrdí, lebo povedať čokoľvek podstatnejšie za taký krátky čas sa jednoducho nedá. Románopisec získal v kariére hádam všetko: stotisícové náklady kníh, uznanie kritiky aj množstvo medzinárodných literárnych cien. Napriek tomu viac priestoru v európskych verejnoprávnych médiách nedostane, lebo po jeho mini-interview nasleduje hodinová relácia, v ktorej skupina ľudí hromadne chudne, spolu obýva vilu alebo krúti kolesom šťastia. Takéto programy majú dnes všade prednosť a čokoľvek inovatívnejšie alebo netradičnejšie sa odsúva na okraj.
Kedykoľvek som na cestách, rád navštevujem kníhkupectvá, predajne s cédečkami alebo obchody v galériách. V posledných rokoch som si všimol prekvapivý trend - výrazne sa tam znížili ceny. Dokonca vo mne silnie dojem, že sa uplatňuje nepriama úmera: čím vyššia kvalita, tým nižšia cena. Za trojalbum s prelomovým dielom opery 20. storočia zaplatíte v prepočte 300 korún, za singel s jedinou pesničkou aktuálnej hviezdy hitparád okolo 400 korún. Takisto dévedéčka s filmovou klasikou sa dajú zohnať za menej než lístky do kina. Hrubizné odborné knihy v tvrdej väzbe vychádzajú lacnejšie ako brožované vydania sezónnych trilerov.
V uplynulých mesiacoch som si do zbierky dokúpil viac rozmanitých diel, lebo mám obavu, aby sa situácia nevyvinula podobne ako u nás a veľká časť umenia postupne z ponuky jednoducho zmizne. Vo viacerých mestách som zaregistroval aj znižovanie cien vstupného do galérií, divadla či do opery, lebo prilákať divákov je čoraz ťažšie. Ľudia oveľa radšej trávia svoj voľný čas tým, že v televízii sledujú reklamné bloky prerušované filmami.
Akosi sa mi nechce veriť, že stav totálnej apatie a konzumovania instantnej zábavy potrvá večne, hoci by to určite mnohým, ktorí na tejto situácii výborne zarábajú, veľmi vyhovovalo. Maďarský spisovateľ sa rozhodol reagovať takto: „Moja vízia o budúcnosti strednej Európy? No viete, ani neviem... a vaša?" „Ako to myslíte moja? Ja to tu predsa moderujem." A keď už ticho trvá pridlho, autor odvetí: „Môj drahý, berte to tak, že ja tiež."
