"U nás hluchota nie je celkom braná ako postihnutie," hovorí Radka Vodseďáková z Českej únie nepočujúcich. Nepočujúci podľa nej chceli byť prijímaní ako kultúrna menšina so svojou unikátnou rečou a identitou. Ich jazykom sa zaoberá aj špecializovaná katedra na Karlovej univerzite v Prahe.

Stále sú však, podobne ako na Slovensku, registrovaní ako ťažko zdravotne postihnutí a nie ako menšina.

"Aj u nás už niekoľko rokov prebieha v odborných kruhoch diskusia," tvrdí prezidentka Slovenského zväzu nepočujúcich Mária Benková. Podľa nej majú ľudia právo na sebaurčenie, ale je to veľmi subjektívna záležitosť a citlivá téma.

Jednou z nevýhod postavenia kultúrnej menšiny je napríklad to, že nepočujúci tým stratia právo na sociálnu podporu, ktorá vyplýva zo statusu zdravotne postihnutých.

Bývalý poslanec Peter Bódy navrhoval, aby post podpredsedu vlády pre menšiny zahrňoval aj ľudí so zdravotným postihnutím. "Rokoval som s bývalým i so súčasným vicepremiérom Pálom Csákym i s Dušanom Čaplovičom, návrh, bohužiaľ, nebol prijatý."

Na Slovensku i v Česku bol prijatý samostatný zákon o posunkovej reči. "Tento zákon nám dáva právo používať posunkovú reč, máme právo na informácie a vzdelávanie v posunkovej reči a na dostatok tlmočníkov. Avšak zákon nič nenariaďuje a ani nikoho netrestá, takže ho máme len na papieri," povedala Benková.

Podľa Bódyho by posunková reč mala byť postavená na úroveň akéhokoľvek iného jazyka. "V tom momente sa zbavíme všelijakých predsudkov a tlmočníci z posunkovej reči budú mať aj iné ohodnotenie." (mip)