Bývalý šéf Ústavu pamäti národa Ján Langoš odhalil pred dvoma rokmi v Kežmarku pamätník obetiam, ktoré zahynuli za totality na hraniciach. Jeho možný nástupca Tarnóczy je proti komunistom ešte viac ako proti fašistom.
FOTO – TASR
BRATISLAVA - Predsedom správnej rady Ústavu pamäti národa sa možno stane nominant SNS. Podľa neoficiálnych informácií sa koalícia dohodla, že post pripadne strane Jána Slotu.
Prihlášky kandidátov na post uvoľnený po tragickej smrti Jána Langoša treba podať do piatka.
Predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj povedal, že navrhnú Arpáda Tarnóczyho, Antona Malackého a Petra Bielika zo Zväzu protikomunistického odboja.
Tarnóczy je bývalý poslanec HZDS, ktorý v roku 1997 odhalil v Dolných Vesteniciach pamätnú tabuľu Jozefovi Kirschbaumovi. Kirschbaum bol náčelníkom akademickej Hlinkovej gardy a diplomatom bývalého slovenského štátu vo Švajčiarsku.
Podľa hovorcu Židovskej náboženskej obce na Slovensku Jaroslava Franeka bol jedným z tvorcov riešenia židovskej otázky na Slovensku.
Rafaj hovorí, že majú morálne právo navrhnúť kandidáta.
"Naše postoje k totalitnému režimu sú známe. Pán Slota povedal, že komunizmus aj fašizmus sú rovnako zvrhlé idey." SNS podľa Rafaja rešpektuje, že Tarnóczy je legitímne zvolený predseda Zväzu protikomunistického odboja. "Tam sú dosť vysoké morálne predpoklady na to, kto nemôže byť členom."
Tvrdí, že o politickej dohode prepustiť post SNS nevie. Podobne sa vyjadril aj podpredseda vlády i Smeru Dušan Čaplovič.
Tarnóczy včera pre SME povedal, že Jozefovi Kirschbaumovi nikdy nikto nič nedokázal.
"My máme ten istý názor na komunistov a na fašistov, ak neboli tí komunisti horší, pretože sto miliónov a tridsaťšesť miliónov obetí je dosť veľký rozdiel," povedal.
"Je to hrubý výsmech všetkému, o čo sa snažil Jano Langoš," povedal o Tarnóczyho nominácii Jaroslav Franek.
"Pokiaľ sa tam takýto človek dostane, mám vážne pochybnosti o tom, či ústav bude vykonávať činnosť, ktorá mu prináleží zo zákona," hovorí Franek.
Podpredseda vlády pre ľudské práva Dušan Čaplovič (Smer) potvrdil, že jeho strana nenavrhuje za šéfa Ústavu pamäti národa nikoho a počká si na to, kto koho navrhne. „Nejde o Kirschbauma, ale ak si myslia nominanti, ktorí majú nad 70 rokov, že budú výkonnými riaditeľmi, tak to si neviem predstaviť,“ povedal o Tarnóczym, ktorý má 70 rokov.
Podľa Čaploviča by do takejto funkcie mal ísť fyzicky zdatný človek, ktorý bude tvrdo pracovať a nie tam chodiť len „raz za mesiac“. Stanovisko HZDS sa SME nepodarilo získať. O ničom nevedel podpredseda Milan Urbáni ani poslanec Ján Kovarčík.
Vo výbore pre ľudské práva je iba jeden poslanec HZDS - predseda Vladimír Mečiar.
Opozičné strany možno navrhnú spoločného kandidáta. „Dohodli sme sa, že tri poslanecké kluby by mali koordinovať svoj postup,“ povedal predseda parlamentného výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny László Nagy (SMK). Dodal, že včera o tom rokoval s podpredsedom KDH Júliusom Brockom.
„Šancu má ten, kto získa väčšinu. Vládna koalícia zrejme ešte sama nie je dohodnutá, keď SNS má troch,“ myslí si Július Brocka (KDH). „Podľa mojich informácií bol Smer zaskočený termínom, že majú teraz viac iných starostí, čo nevylučuje, že aj Smer bude mať kandidáta,“ dodal.
Spoločný kandidát by podľa Brocku „za istých okolností mohol mať šancu“. S nikým z SDKÚ sa nám včera nepodarilo spojiť.
Kandidáta zrejme navrhne aj samotný Ústav pamäti národa. Jeho hovorca Michal Dzurjanin možnosť nevylúčil, povedal však, že zatiaľ o tom nebudú informovať. Ak by bol kandidátom niekto, kto pozná ústav, bol by to podľa neho veľký prínos. Iných kandidátov hodnotiť nechcel.
Podľa informácií SME prebehli v ÚPN neformálne voľby medzi zamestnancami. Drvivou väčšinou ich vyhral Miroslav Lehký - kedysi Langošov najbližší spolupracovník. Druhý bol riaditeľ archívu Ladislav Bukovský a tretí Marián Gula. Jedného z týchto kandidátov by vraj boli ochotné podporiť aj opozičné strany.
Na post po Jánovi Langošovi môžu kandidovať jednotlivci i kandidáti strán. Prihlášky treba doručiť na adresu Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny, potvrdil László Nagy. Výbor bude žiadosti posudzovať 4. septembra, nový predseda by sa mal voliť už na septembrovej schôdzi parlamentu.
Nagy povedal, že zatiaľ sa prihlásil len jeden kandidát, Milan Mojš-Kováč, ktorý navrhuje sám seba. Uchádzal sa už o viacero štátnych aj ústavných funkcií - napríklad o prezidenta.
Ján Langoš zahynul 15. júna pri dopravnej nehode. Jej vyšetrovanie dodnes nebolo ukončené.
Kováč: Kirschbaum bol predstaviteľom totalitného režimu
Jozef Kirschbaum sa narodil 25. marca 1913 v Dolných Vesteniciach a zomrel 16. augusta 1993 v Kanade. Študoval právo, politológiu a slavistiku.
Podľa internetovej encyklopédie Wikipédia patril k radikálnym predstaviteľom okolo dvojtýždenníka Nástup a chvíľu bol jeho šéfredaktorom. Bol náčelníkom akademickej Hlinkovej gardy, generálnym sekretárom HSĽS a priamym Tisovým pobočníkom. Neskôr, vraj aj na nátlak Hitlera, sa stiahol z politického života a pôsobil ako diplomat vo Švajčiarsku, kde ho zastihol koniec vojny.
„Nebol priamo účastný na protižidovských akciách, ale svojím spôsobom bol predstaviteľom totalitného režimu,“ myslí si historik Dušan Kováč. „Bol predstaviteľom dosť extrémnej nacionalistickej ideológie už v druhej polovici 30. rokov. Robiť pamätné tabule človeku tohto typu asi nie je celkom v súlade s našimi princípmi demokracie a otvorenej občianskej spoločnosti,“ dodáva.
Po roku 1945 Kirschbaum emigroval do Kanady, kde sa angažoval v prostredí zahraničných Slovákov.
(mož)
