Beštia Karla (Karla) • USA2006 • 99 minút • Scenár: Joel Bender, Manette Rosen, Michael D. Sellers • Réžia a strih: Joel Bender • Kamera: Charles Mills, Brandon Trost • Hrajú: Laura Prepon, Misha Collins, Tess Harper, Leonard Kelly-Young • Premiéra v SR: zajtra

Keď dvaja robia to isté, nikdy to nie je to isté. Škoda, že naši di­stribútori odmietli oscarový film Capote o tom, ako tvorba dokumentárneho románu o zločine Chladnokrvne zásadne zmenila život povestného amerického spisovateľa Trumana Capoteho. Zato máme ešte v živej pamäti fenomenálny výkon Charlize Theronovej v rekonštrukcii prípadu najznámejšej sériovej vrahyne v USA Aileen Wuornosovej Monštrum. Pamätáme sa aj na dokumentárnu drámu Roberto Succo o talianskom sériovom vrahovi. Aj tá v Taliansku a vo Francúzsku narazila na odpor pozostalých obetí, ktorí presadili zákaz premietať ju v kinách.

Spoluscenárista, režisér a strihač snímky Karla (slovko Beštia k názvu pridal domáci distributér nezmyselne a umelo, podistým v snahe zvýšiť atraktívnosť titulu) Joel Bender zjavne chcel vytvoriť podobné dielo. Manželia Karla Homolka (českého pôvodu) a Paul Bernardo patria k najznámejším kanadským sériovým vrahom. Orientovali sa na mladé dievčatá, ktoré znásilňovali a pri svojich perverzných hrách brutálne vraždili. Po odhalení začali svedčiť jeden proti druhému. Paul Bernardo tvrdil, že iniciátorkou i vykonávateľkou bola Karla, Karla presvedčila porotu, že vraždil Paul. Odsúdili ju na dvanásť rokov väzenia. Film sa začína v ôsmom roku trestu, keď má psychológ vytvoriť Karlin profil ako podklad k žiadosti o podmienečné prepustenie. V rozhovoroch s odsúdenou sa formou retrospektív a flashbackov odvíja celá krvavá história. Pravdaže z pohľadu Karly, štylizovanej do pozície milujúcej ženy, príliš slabej na to, aby mohla zahatať Bernardove deviácie.

Ani sami filmári zjavne nie sú presvedčení o Karlinej nevine. Nestavajú sa na jednu ani na druhú stranu, nemajú názor ani postoj, následkom čoho divák nemá vo filme komu uveriť. Sporný je i suchý, studený popisne realistický dokumentaristický prístup, bez napätia, bez štylizácie, bez emocionálneho či duševného presahu. Vzťah Karly a Paula ani čo by sa zakladal výlučne len na sexe a násilí, pričom jedno i druhé je zobrazené zväčša len v decentných náznakoch. Herecké výkony zostávajú tiež na úrovni prvoplánového realizmu, neponúkajú ani náznak zdôvodnenia, hlbšej motivácie konania postáv. Obaja predstavitelia hlavných postáv Laura Preponová aj Misha Collins zjavne majú na viac. Vyzdvihnúť treba nápaditú prácu s obrazom, ani tá však nijako nebúra bariéru, oddeľujúcu dianie na plátne od diváka.

Reklamné slogany, hlásajúce, že „kontroverznosť a brutalita snímky viedli k zákazu jej distribúcie“ vyznievajú falošne, pretože film nie je ani kontroverzný, ani brutálny, len nepodarený. Nudný a studený ako psí ňufák. Nevznikol preto, aby nám autori niečo povedali, ale nie je ani komerčným pokusom ukázať atraktívnu tému. Zámer ostáva nezodpovedanou otázkou, rovnako nástojčivou ako Karlina vina či nevina.