Spisovateľské počiatky Viktora Pelevina siahajú do obdobia gorbačovovskej perestrojky. Vtedy sa rozhodol zabudnúť na vzdelanie dopravného inžiniera a prijali ho do Literárneho inštitútu Maxima Gorkého. Jeho prvou knihou je sci-fi novela Omon Ra z roku 1991. Kultovým autorom sa stal najmä vďaka románom Čapajev a pustota (1996) a Generace P (1999), ktoré sa u nás dajú zohnať v českom preklade. Jeho najnovšia kniha Helma hrôzy vyšla nedávno aj v slovenskom preklade vo vydavateľstve Slovart.
FOTO – PELEVIN.NOW.RU
Začiatkom 90. rokov Sovietsky zväz zmizol z mapy sveta. V dlhej studenej vojne však Amerika vybojovala víťazstvo aj na inom fronte – jej filmy, hudba a literatúra radikálne vytlačili z východnej Európy diela ruskej kultúry. Rusko však stále existuje a po opadnutí vlny nechute z nanucovaného povinného záujmu sa ukazuje, že jeho autori majú čo ponúknuť svetu. Azda najlepším príkladom nového ruského umelca je spisovateľ VIKTOR PELEVIN (1962).
Nový Solženicyn?
Po dlhodobej umelej izolácii vtrhla do Ruska západná kultúra v plnej konzumnej sile. Odrazu bola krajina zaplavená supermarketmi, McDonaldmi, značkovými handrami, najmodernejšími autami a technológiami, celebritami alebo videopožičovňami a pornočasopismi. Ako to zmenilo život obyvateľov v krajine? Kým Alexander Solženicyn opísal Rusko zvierané mantinelmi komunizmu, v diele Pelevina sa dá vyskladať obraz postkomunistickej spoločnosti, ktorá začala fetovať slobodu a rozbolela ju z toho hlava.
Solženicyn potreboval zúčtovať s neslobodným režimom, čo ho postavilo mimo šíku oficiálnych dobových spisovateľov. Pelevin je disidentom v inom zmysle, dokázal prelomiť teóriu, že bežných Rusov zaujímajú iné formy trávenia voľného času a ak už literatúra, tak jedine Steelová a podobné srdcervúce príbehy. Jeho diela vychádzajú v nákladoch porovnateľných s mydlovými bestsellermi, ale s neporovnateľným obsahom. Mnohé sa stali kultovými a začali vychádzať aj v iných svetových jazykoch. A to veľa kritikov a (ešte viac) spisovateľských kolegov nedokáže stráviť.
Tajomstvo úspechu
Dokázal zaujať niekoľkými vecami. Má silnú predstavivosť a namiesto zatrpknutosti ukazuje realitu akoby v pokrivenom zrkadle. Jeho knihy sa často odohrávajú v niekoľkých rovinách vedomia: napríklad hrdina románu Čapajev a pustota prežíva paralelne osud vojaka v ruskej občianskej vojne, ktorá vypukla po prvej svetovej vojne a pacienta psychiatrickej liečebne o niekoľko dekád neskôr. Kombinácia evokuje drogové stavy, ale na papieri funguje. Aj vďaka tomu, že Pelevin dokáže nájsť originálne spojitosti – počas boja má jeho vojak vidiny hrdinu akčných filmov Arnolda Schwarzeneggera.
Otvorená postmoderna
Ďalším typickým znakom Pelevinovej tvorby je postmoderná otvorenosť. Veselo využíva rôzne žánre, historické fakty, popkultúru, text dokáže osviežiť aj mystickými vsuvkami. Recenzenti mu často vyčítajú jednoduchý jazyk, no čitatelia ho za schopnosť pomenovať veci bežným hovorovým štýlom milujú.
Čo ho robí čítavým sú aj bohaté životné skúsenosti. Je diplomovaný dopravný inžinier, veľa času trávi štúdiom rôznej literatúry a pobytmi v budhistických ázijských kláštoroch. Čo je však pravdy na fámach, že je abstinujúcim narkomanom, ktorý sa živil ako priekupník počítačových hier a mal blízko k podsvetiu, vie vďaka zriedkavo poskytovaným rozhovorom len málo ľudí.
Hrôza na želanie
Takmer každým dielom vyprovokuje veľké diskusie. Napríklad najnovšou knihou Helma hrôzy sa prihlásil k tradícii písania na objednávku, čo mnohí ľudia stále považujú za rozdupanie ideálov čistého umenia. Tridsaťdva veľkých svetových vydavateľov iniciovalo spoločnú edíciu, ktorej cieľom bolo vymámiť od známych autorov ich verzie známych historických mýtov. Viktor Pelevin si vybral antickú bájku a naložil s ňou tradične - svojsky.
Kým v pôvodnom príbehu žije v labyrinte netvor Minotaurus s ľudským telom a býčou hlavou, ktorého premôže chrabrý Tézeus, tu je labyrint zhmotnený v počítači a hrdinov niekoľko. Majú (nie náhodou) podozrivo známe mená ako Ariadna, Monstradamus, Luskáčik, Romeo-y-Cohiba alebo Ugli 666.
Stará bájka dostala originálnu podobu internetového chatu, ktorý niekto neviditeľný cenzuruje. Hýri to vtipom, postmodernými narážkami a opäť aj typicky pelevinovskými provokujúcimi myšlienkami: „Život je ako pád zo strechy. Môžeš sa zastaviť? Nie. Môžeš letieť nabok? Iba ak v reklame na trenírky na skok zo strechy. Sloboda vôle spočíva v tom, že si môžeš vybrať, či sa poserieš za letu, alebo vydržíš až do pristátia.“
