BRATISLAVA - Štát chce podporiť hypotekárne úvery pre mladé rodiny iba v tých bankách, ktoré budú ochotné znížiť svoju maržu za úverové riziko. Základnou "filozofiou" podľa hovorcu ministerstva financií Miroslava Šmála pritom je, aby vybranú skupinu občanov podporil štát bonifikáciou hypoték a k tomu banky nižšími úrokmi. Ekonómovia predpokladajú, že ak zvýhodnenie úverov podmieni štát nižšou maržou pre banku, banky nebudú mať veľký záujem takéto úvery poskytovať.

Jednou z možností podľa Šmála je, že banky mladým klientom znížia úrok o jedno percento. Štátna bonifikácia na hypotéky by podľa predstavy novej vlády mala v ďalšom roku dosiahnuť 1 alebo 1,5 percenta. Klient by tak mohol získať úrok nižší o 2 až 2,5 percenta.

Šéf asociácie bánk Ladislav Unčovský potvrdil, že banky môžu navrhované riešenie rezortu financií odmietnuť. "Štátna bonifikácia však bude viazaná aj na ich ochotu dohodnúť sa," povedal.

VÚB banka potvrdila, že neplánuje znižovať maržu pre vybraných klientov. "Banka sa riadi obozretným podnikaním a v prvom rade je podnikateľským subjektom, takže vo všeobecnosti priame podpory vybraného segmentu ľudí necháva na iné formy dotácií," povedala riaditeľka odboru Produktový manažment Dana Kondrótová.

Ekonómovia upozorňujú, že aj keby banky svoje marže znížili, budú sa naďalej snažiť maximalizovať svoj zisk. "Banky by mohli časom úročiť dotované hypotéky vyššou sadzbou ako úvery bez štátnej podpory," povedal hlavný ekonóm ING Bank Ján Tóth.

S iniciatívou podporiť mladé rodiny - nie však formou nižších marží - prišli práve banky, ktoré chceli ponúknuť alternatívu pre vyššie zdaňovanie svojich ziskov. Vláda totiž pôvodne chcela zdaňovať zisky monopolov a bánk 25-percentnou sadzbou, neskôr hovorila o osobitnom zdaňovaní úrokového diferenciálu bánk. Podľa Unčovského sa dnes o vyššom zdaňovaní ziskov bánk, ktoré nepristúpia na dohodu s rezortom financií, nehovorí. "V krajnom prípade je možné všetko, no nevidel by som to až takto. Dôležité je, aby sa dosiahla dohoda," povedal zasa Šmál.

Podľa niektorých analytikov nie je správne, aby sa z daní všetkých daňových poplatníkov dotovalo nadobudnutie súkromného statku, ktorým byt či dom rozhodne je. "Ak chce štát podporovať bývanie, nech ho podporuje na nájomnom princípe, ktorý bude časovo ohraničený," povedal analytik ING DSS Pavol Ondriska. Podľa Martina Chrena z Nadácie F. A. Hayeka nie je vhodné, aby vláda takto podporovala bytovú výstavbu v čase, keď stavebníctvo expanduje a na trhu je dosť ponúk na bývanie.

Nárok na štátny príspevok by mala získať mladá rodina do 35 rokov, ktorá nemá "nadpriemerné" príjmy. Príjem žiadateľa by nemal byť vyšší ako 1,3-násobok priemernej mzdy v hospodárstve, čo je približne 24-tisíc korún.

Emil Zuzík zo spoločnosti EuroFin Consulting hovorí, že táto skupina klientov je pre banky z tých rizikovejších, a preto má aj vyššie sadzby - od 6 až 7,5 percenta. Priemerná úroková sadzba pri hypotekárnych úveroch dnes podľa neho prevyšuje 5,3 percenta. "Mesačná splátka miliónového úveru na 20 rokov sa pohybuje okolo 7900 korún, keby sa úrok znížil o jedno percento, klesla by zhruba o 600 korún," povedal. (of)