Vďaka odborárskym kreditkám si môžu čerpať úver od 20- až do 60-tisíc korún.
Stačí byť v odboroch, zarábať 8-tisíc čistého mesačne a aspoň pol roka pracovať u jedného zamestnávateľa.
Podľa analytika spoločnosti Symsite Research Vladimíra Dohnala ide o marketingový ťah, ktorým sa odborový zväz "snaží zastaviť úbytok členskej základne".
Kým v roku 2000 odborárska konfederácia registrovala zhruba 700-tisíc členov, dnes sa k odborárom hlási už len okolo 460-tisíc ľudí.
Šéf Konfederácie odborových zväzov Ivan Saktor pripúšťa, že kreditná karta má slúžiť aj na motivovanie nových členov.
"Ja sám mám kartu s číslom 001," hovorí Saktor.
Odborárska kreditka je však podľa neho zároveň jediným produktom na slovenskom bankovom trhu zameraným na slabšie zarábajúcich.
"Produkt bol šitý na skladbu našich členov, lebo vo viacerých zväzoch organizujeme ľudí z nízkych príjmových skupín," hovorí Saktor.
Kreditnú kartu odborárom na Slovensku ponúka Istrobanka. Tá je dcérskou spoločnosťou rakúskej banky BAWAG, ktorú vlastní rakúsky odborový zväz.
Podľa hovorkyne Istrobanky Miroslavy Remenárovej je spolupráca bánk s odborármi v Európe štandardná.
"BAWAG má s tvorbou bankových produktov pre odborárov 80-ročné skúsenosti, novinkou sú iba na slovenskom trhu," hovorí Remenárová.
Podľa analytika Dohnala však odborári pre väčšinu bánk nie sú veľmi zaujímavá klientela.
"Banky chcú mať klienta, ktorý je mladý, dynamický, veľa cestuje a má vysoké príjmy. Tento profil priemerný odborár nespĺňa," hovorí Dohnal.
Saktor priznáva, že záujem o odborársku kreditku zatiaľ zaostáva za očakávaním.
"Držiteľov je asi 13-tisíc, čo nás pri takmer polmiliónovej základni nemôže uspokojovať," hovorí Saktor.
