Od prvého dotyku s loptou sa skúsený gólman PETER HOLEC (35 rokov) stal najväčšou oporou futbalistov Dubnice na Tehelnom poli. Mal niekoľko neuveriteľných zákrokov. Na čo siahol, to mu vyšlo, s výnimkou nechytateľnej hlavičky Otočku, a tak sa veľkým podielom zaslúžil o víťazstvo Dubničanov v Bratislave.
Išli ste do Bratislavy s cieľom odčiniť poslednú prehru 1:3 doma s Košicami?
"Prehra s Košičanmi bola veľmi nešťastná, smoliarska, dali sme gól až v závere. Im vyšlo pre zmenu všetko, na čo siahli. Do Bratislavy sme išli s cieľom neprehrať. Máme útočne ladené mužstvo, ambicióznych a rýchlych hráčov na bleskové brejky, a vieme dávať góly. Doma sme dostali naposledy tri. Ja som v bráne takmer nemal robotu, ale čo na mňa letelo, skončilo v sieti. V Bratislave naopak som bol v stálej permanencii a rozchytal som sa. U brankára je to tak, že po Košiciach ma takmer vyhodili a teraz som tu."
Po prvej časti hry ste verili, že body poveziete domov?
"Keď som sa rozchytal, vedel som, že je to dobre. Tréner Peter Gergely bol optimista, zdôrazňoval nám, že keď to máme takto rozbehnuté, už to musí vyjsť."
Nezaskočil vás gól Slovana po dvadsiatich sekundách druhého polčasu?
"Na ihrisko sme sa vracali s cieľom čo najdlhšie udržať čisté konto. Žiaľ, padlo to tam hneď po prvom útoku. Nezúfali sme, lebo máme brejkové mužstvo a aj Miško Filo, ktorému to doteraz nevychádzalo, hoci hral dobre, sa konečne strelecky presadil."
Nemali ste obavu, že sa Slovan preberie, keď ste hrali v oslabení.
"My sme si už na to pomaly zvykli (smiech). Takmer v každom zápase máme vylúčeného. Za dlhé roky svojej kariéry sa nepamätám, že by sme v niektorom mužstve mali toľko po sebe vylúčených hráčov, až teraz. S naším útočným spôsobom hry sme si verili, že aj v desiatich hráčoch udržíme vedenie a vyhráme. Podarilo sa, Kiška mohol v závere výsledok ešte prikrášliť."
Ako ste videli z brány situáciu, po ktorej sa slovanisti za faul Baláža na Dobrotku dožadovali pokutového kopu?
"Ja môžem len povedať, že rozhodca Kačenga sa už chystal vytiahnuť žltú kartu Dobrotkovi za simulovanie, ale akoby sa zháčil, chvíľu čakal, a potom ho obklopili hráči Slovana. Keď sa všetko zase rozohralo, on akoby na tú kartu zabudol. Jednoducho ju nedal a hralo sa ďalej. Ak teda chystal kartu, tak nechcel ukázať penaltu, ale potrestať pád útočiaceho hráča." (ja)
